Café Európa: 10 rokov členstva SR v EÚ

24. apríla 2014 - KC Dunaj, Nedbalova 3, 4. poschodie – poschodie kultúry a oddychu, BAR

Café Európa: 10 rokov členstva SR v EÚ, 24. apríla o 17:30
Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovak Foreign Policy Association a Ad hoc – Slovakia, Vás srdečne pozýva na diskusiu pri kávičke a koláčiku o hodnotení pozitív a negatív vyplývajúcich z 10 ročného členstva Slovenska v Európskej únii. Našimi hosťami budú poslanci Národnej rady SR, Mikuláš Dzurinda a František Šebej.
Rámec diskusie:
Ako hodnotíme 10 rokov Slovenska v EÚ? Vidíme viacej pozitív alebo negatív vstupu? Čo nám EÚ dala a čo vzdala? Ako vidíme pozíciu Slovenska po 10 rokoch v EÚ?
Vstup voľný! Káva, čaj a koláčik je na náš účet 🙂 Príďte s nami diskutovať
Miesto: KC Dunaj, Nedbalova 3, 4. poschodie – poschodie kultúry a oddychu, BAR
Na podujatie nie je potrebné sa prihlasovať u p. Ivančíkovej.

VIDEO

24. apríla sa v KC Dunaji opäť uskutočnila jedna z diskusií Café Európa, tentoraz na tému 10. výročia členstva Slovenska v Európskej únii. Našimi hosťami boli poslanci Národnej rady SR František Šebej a Mikuláš Dzurinda.

     Mikuláš Dzurinda: „Nič lepšie sa Slovensku pred desiatimi rokmi nemohlo stať.“

Na začiatok diskusie mali hostia zhodnotiť, čo nám dalo a čo nám, naopak, vzalo desať rokov členstva v Európskej únii. Mikuláš Dzurinda aj František Šebej sa pri tejto otázke zhodli predovšetkým v tom, že členstvo hodnotia pozitívne. Podľa Mikuláša Dzurindu je prídavnou hodnotou najmä to, že sa nám otvoril svet, čo môžeme vidieť napríklad cez možnosti voľného pohybu, a toho, že postupne dobiehame najvyspelejšie krajiny Európy. Za nevýhodu členstva, ktorá je však založená na individuálnom vnímaní je, že so slobodou sa spája aj to, že sme sa vystavili väčšej konkurencii a nie každý je schopný znášať takéto vonkajšie tlaky. Podľa Františka Šebeja znamenalo členstvo v EÚ, ako aj členstvo v NATO bodku za minulosťou nielen komunistickou, ale aj bodkou za mečiarizmom. Za jedinú nevýhodu členstva na druhej strane považuje, že aj inštitúcie Európskej únie schvaľujú nezmyselné zákony, avšak naše orgány podľa neho majú túto schopnosť tiež, a navyše, takto sme aj spolutvorcami európskeho práva. 

     František Šebej: „Predstavte si, že by sme tam (v EÚ) v tejto chvíli neboli a pozrite sa, čo sa deje na východ.“ 

V súvislosti s tým, čo naše členstvo dalo pätnástim starým členským krajinám, uviedol Mikuláš Dzurinda predovšetkým výhody spojené so štyrmi slobodami, ako aj to, že zóna bezpečnosti a stability sa posunula ďalej od hraníc členských štátov, čo je podstatné najmä vzhľadom na situáciu na Ukrajine. Podľa Františka Šebeja bolo navyše pre tieto staré členské krajiny prínosom, že získali čosi navyše, čo predtým nemali, napríklad vo forme skúseností s komunizmom. Ani jeden z hostí si však nemyslí, že ďalším krokom v európskej integrácii by mala byť federalizácia. Zatiaľ čo Mikuláš Dzurinda sa obáva akýchkoľvek označení a verí najmä v princíp subsidiarity, František Šebej upozorňuje na to, že sa ľuďom nedá nariadiť zhora aby boli Európanmi, keďže každý má množstvo identít. V súvislosti s ďalšou integráciou sa pritom obaja hostia vyjadrovali najmä k možnosti spoločnej zahraničnej politiky, ktorá stále závisí predovšetkým od členských štátov. 

Na záver odznelo aj niekoľko otázok z publika, v rámci ktorých sa hostia vyjadrili najmä k tomu prečo je slovenský lobbing v EÚ slabý a ako to zmeniť. Ak chceme aby malo Slovensko silnejší hlas v EÚ, musíme sa podľa Mikuláša Dzurindu spájať a vyhľadávať koalície. Podľa Františka Šebeja je na druhej strane problémom najmä to, že nemáme spoločný jazyk, ktorým by sa dalo v rámci EÚ komunikovať a existuje masívna disproporcia medzi jednotlivými členskými štátmi.

Autor: Veronika Vighová

Report na pôvodnej stránke