Café Európa: 10 rokov v EÚ – zakrivené uhorky alebo elitný klub?

3. mája 2014 - KC Dunaj, Nedbalova 3, 4. poschodie – poschodie kultúry a oddychu, SÁLA

Café Európa: 10 rokov v EÚ – zakrivené uhorky alebo elitný klub? V Bratislave 3. mája 16:20
Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovenskou spoločnosťou pre zahraničnú politiku a Ad hoc – Slovakia Vás srdečne pozývajú na diskusiu o desiatich rokoch Slovenska v EÚ v Café Európa pod holím nebom v rámci Bratislavského Majálesu 2014. Našimi hosťami na Tyršovom nábreží 3. mája o 16:20 budú:
Mikuláš Dzurinda, poslanec Národnej rady SR
Radoslav Procházka, poslanec Národnej rady SR
Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie v SR

3. mája sa na Bratislavskom Majálese konala špeciálna diskusia Café Európa, zameraná na hodnotenie členstva SR v Európskej únii. Pozvanie do diskusie prijali Mikuláš Dzurinda, Radoslav Procházka a Dušan Chrenek. 

Na úvod diskusie položil moderátor Vladimír Bilčík všetkým zúčastneným otázku: Ako si spomínate na 1. máj 2004 a čo pre Váš členstvo v EÚ znamená? 

Zúčastnení z obecenstva sa vyjadrili, že podľa ich názoru nám členstvo v EÚ prinieslo niektoré výhody, napríklad v oblasti cestovania, avšak celkovo nepociťujú, žeby sa nám vďaka Únii žilo lepšie. Mikuláš Dzurinda v máji 2004 cítil, že sa napĺňa sen generácií, aby sa Slovensko stalo súčasťou moderného sveta. Zároveň skonštatoval, že nič lepšie sa Slovákom nemohlo stať. Dušan Chrenek zaspomínal ma moment, kedy bol známy cikajúci chlapček v Bruseli (pozn. socha), oblečený do slovenského kroja a cikal pivo. Všetci vtedy mali výbornú náladu, žiaľ, dnes už tieto pocity vyprchali. Na príjemné chvíle spomína aj Radoslav Procházka, ktorý si pamätá, že bol horúci a slnečný deň. Po vstupe Slovenska do Únie osobne pocítil napríklad výhodu zavedenia voľného pohybu tovarov a zrušenie colných kontrol. 

Po tomto „zahrievacom“ kole prišiel čas na otázky z publika:

Čo dobré nám Únia priniesla? Nebolo by lepšie, keby Slovensko z Únie vystúpilo? 

Ako prvý reagoval pán Dzurinda, ktorý popri množstve investícií zdôraznil, že členstvo v EÚ nám prináša slobodu a mnoho možností na realizovania vlastných nápadov. Súčasne však podotkol, že s touto slobodou je spojená aj nemalá zodpovednosť, na ktorú mnoho ľudí zabúda. Sám je presvedčený, že vystúpenie z Únie by nebolo prínosom, avšak poukázal na možnosť slobodného vyjadrenia názoru vo voľbách. 

Pán Procházka uviedol minimálne tri oblasti v ktorých je pre nás členstvo v Únii prínosom. Prvou je reálne aj nominálne bohatstvo, nakoľko Slovensko sa nachádza podľa všetkých metodík na prvých troch priečkach rebríčkov krajín, ktoré najviac ekonomicky z členstva profitujú. Druhým prínosom je, že členstvo v EÚ zvýšilo naše národné sebavedomie a dnes sa už nemusíme hanbiť za to, že žijeme na Slovensku, tak ako tomu bolo v 90-tych rokoch. Tretím veľkým prínosom je mier a fakt, že dnes sa už nemusíme obávať mobilizácie, čo by nám, nebyť členským štátom EÚ, mohlo reálne hroziť. Príkladom je súčasný vývoj na Ukrajine, ktorý Radoslav Procházka označil za „brutálny prúser“.

Na otázku reagoval aj pán Chrenek, ktorý sa vyjadril, že najlepšie je vidno, čo nám Únia priniesla, pokiaľ ideme mimo EÚ. Tí čo sú mimo nám len úprimne závidia a snažia sa plniť podmienky, aby do Únie vstúpili a pozerajú sa na ňu ako na spoločenstvo, ktoré im môže pomôcť – rovnako sme si to priali aj my pred rokom 2004. Slovensko je dnes rovnocenným hráčom v EÚ a zohráva dôležitú úlohu napríklad vo vzťahu s Ukrajinou, prípadne so štátmi západného Balkánu. Taktiež pán Chrenek zdôraznil, že Komisia chce pomáhať Slovensku aby využívalo všetky príležitosti, pretože zatiaľ ich stále naplno nevyužíva. 

Vysoká migrácia islamského obyvateľstva môže predstavovať bezpečnostnú hrozbu pre Európu, existuje aj iné riešenie ako obmedzenie náboženskej slobody?

Mikuláš Dzurinda vyjadril presvedčenie, že Únia rešpektuje náboženskú slobodu a tento stav bude zachovaný. Pripustil však, že EÚ potrebuje určité reformy v oblasti azylovej a imigračnej politiky, aby bol umožnený prílev ľudí, ktorí budú prínosom, ale na druhej strane, aby sa zamedzilo zneužívaniu sociálnych systémov a tvorbe bezpečnostných rizík. 

Radoslav Procházka prílev vysokého počtu migrantov vníma ako riziko, najmä, pokiaľ tieto skupiny využívajú výhody demokracie ale zároveň nerešpektujú väčšinu. Schopnosť presadiť základné pravidlá sa v súčasnosti stráca a preto musíme nájsť spôsob ako to zlepšiť. 

Ako Únia ovplyvňuje kvalitu nášho súdnictva? Kedy sa zbavíme Štefana Harabina? 

Pán Dzurinda pripodobnil situáciu futbalovému zápasu. Pri vstupe do EÚ sme narysovali podobné ihrisko, ako je napríklad v Nemecku. Hra však závisí nielen od ihriska, ale aj od hráčov a rozhodcov, ktorí podstatne ovplyvňujú celkovú kvalitu hry. Pripustil, že bolo chybou, že Slovensko pri vstupe viac netransformovalo súdnictvo. Jeho osobný inštinkt mu ale hovorí, že Harabin je pomaly na odchode, pretože nespokojnosť v rade sudcovskej samosprávy narastá a toho si je vedomý aj on sám. Je dôležité, aby aj občianska verejnosť týmto tendenciám pomáhala.

Radoslav Procházka konštatoval, že sú veci, ktoré za nás členstvo v Únii nevyrieši a tieto si musíme naozaj spraviť my. Už pred vstupom SR do EÚ bolo otázne, či dokážeme naplniť prístupové parametre v oblasti súdnictva. Cestu vidí v zvýšeniu osobnej zodpovednosti za zlyhania procesného charakteru – v súčasnosti sudcovi v najlepšom prípade zoberú 3 mesiace platu.

Dušan Chrenek si myslí, že Únia nám pomohla najviac ešte pred vstupom. Slovensko vedelo presne, čo má splniť a Vláda tieto podmienky rýchlo plnila. Za pár rokov sme tak dobehli krajiny, ktoré boli jasne pred nami. Po vstupe Slovenska do EÚ už ale Komisia nemá kompetencie zasahovať do všetkých oblastí (takou oblasťou je aj súdnictvo) a tak môže prijímať len odporúčania a samotné zlepšenie je na Slovensku.

Možno Slovensko aj po vstupe do EÚ nazvať suverénnym štátom?

Pán Procházka odpovedal, že Európa funguje ako de facto federácia a my, ako Slovensko, fungujeme v režime obmedzenej suverenity. Z toho určite plynú aj viaceré nevýhody, ktoré nám však prinášajú iné výhody. Kľúčom k dosiahnutiu čo najväčších benefitov je podľa neho budovanie regionálnych spojenectiev a regionálna spolupráca, napríklad s Poľskom.

Posledná otázka z publika sa týkala prínosu Slovenska pre ostatné členské štáty EÚ. 

Mikuláš Dzurinda vidí našu prídavnú hodnotu v tom, že nepýtame viac ako nám patrí a správame sa zodpovedne. Taktiež, niektoré naše reformy slúžia ako príklad pre krajiny, ktoré sú na tom v Európe najhoršie. Prínosom je aj náš prístup k rozšíreniu priestoru stability a bezpečnosti, keď sme tlačili na prijatie Chorvátska a tlačíme aj na rokovania Srbska

Autor: Patrik Kováč

Report na pôvodnej stránke