Pri príležitosti bratislavského Majálesu sa v piatok 6. mája uskutočnila aj diskusia Café Európa na tému blížiaceho sa slovenského predsedníctva v rade Európskej únie. Pozvanie do diskusie prijali generálna riaditeľka odboru európskych záležitosti na MZVaEZ SR Iveta Hricová, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek a Jozef Bátora z Katedry politológie Univerzity Komenského v Bratislave. Diskusiu viedla Aneta Világi.

Rotujúce 6-mesačné predsedníctvo v Rade EÚ medzi všetkými členskými krajinami je praxou, ktorá je zaužívaná už od založenia Európskej únie. Ako vysvetlil Bátora, postupom času sa však charakter predsedníctva menil a po Lisabonskej zmluve z roku 2009 nadobudlo predsedníctvo dnešnú koordinačno-administratívnu podobu. Okrem tejto úlohy má však predsedajúca krajina jedinečnú možnosť predstaviť a presadiť svoje záujmy a v neposlednom rade má unikátnu príležitosť pre svoje zviditeľnenie.

„Je dôležité nastaviť si taký program, ktorý bude viesť k spájaniu Európy nie k jej rozdeľovaniu.“ (I. Hricová)

Slovensko preberá pomyselnú predsednícku stoličku v zložitom období, ktoré je poznačené hlavne migračnou krízou, nedávnymi teroristickými útokmi v Európe, blížiacim sa referendom vo Veľkej Británii o vystúpení z EÚ, ale aj doznievajúcou hospodárskou krízou. Toto sú zásadné momenty, ktoré, ako upozornila Hricová, budú ovplyvňovať program slovenského predsedníctva najviac. Počas predsedníctva bude musieť slovenská administratíva dokázať pripraviť 2 000 podujatí, z ktorých 200 bude prebiehať aj  v Bratislave. Táto skutočnosť predstavuje tlak nielen na administratívu krajiny, ale aj na exekutívu, ktorá bude musieť zvládnuť zrealizovať svoj program.

Čo môže predsedníctvo v Rade EÚ priniesť Slovensku?

Predsedníctvo môže pre Slovensko predstavovať akési zavŕšenie jeho integrácie do EÚ, pripomenul Chrenek. Jeho prínos vidí hlavne v troch oblastiach: zviditeľnenia Slovenska ako progresívnej krajiny plnej nápadov, zviditeľnenia schopností a perspektívy občanov SR a tiež v efektívnejšom predstavovaní výhod, ktoré Slovensku členstvo v EÚ prináša. Ako upozornil Chrenek, „je dôležité nepohybovať sa len na bruselskej úrovni, ale využiť predsedníctvo hlavne doma na Slovensku.“

„Predsedníctvo v Rade EÚ tiež predstavuje tlak na zlepšenie celkového fungovania štátu.“ (J. Bátora)

Slovensko stojí pred začiatkom svojho predsedníctva pred neľahkou úlohou dokázať, že štátna administratíva je schopná riadiť  celkovú činnosť EÚ. Túto schopnosť, ako členská krajina, garantovala pred svojím vstupom do EÚ na základe Kodanských kritérií. Práve táto úloha prináša Slovensku veľkú motiváciu pre zlepšenie fungovania krajiny v rôznych oblastiach, či už administratívy, ale aj infraštruktúry a obnovy verejných priestorov.

Predsedajúca krajina = vyjednávač EÚ

Predsedajúca krajina zohráva okrem koordinačnej úlohy aj úlohu vyjednávača v EÚ. To znamená, že Slovensko musí byť pripravené nachádzať spoločné cesty v smerovaní európskej politiky a mnohokrát hľadať kompromisy týkajúce sa rôznych politických otázok medzi diametrálne odlišnými názormi členských krajín. Ako vysvetlila Hricová, hlavným cieľom nie je zvládnuť len logisticko-administratívne záležitosti, ktorých úroveň je ľahko viditeľná, ale dôležité je taktiež adekvátne si stanoviť ciele a úlohy predsedníctva a snažiť sa ich v čo najväčšej miere splniť. Dôstojné zvládnutie týchto problémov bude najlepšou vizitkou a možnosťou pre Slovensko zviditeľniť sa.

Predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré Slovensko preberie 1. Júla po terajšej predsedajúcej krajine Holandsku, znamená obrovské výzvy pre administratívu krajiny a tiež veľký tlak na pripravenosť jej politikov. Na druhej strane však predstavuje nespočetné množstvo príležitostí nielen na európskej úrovni, ale aj na domácej a je len na predsedajúcej krajine do akej miery ich všetky dokáže využiť.