19. novembra sa uskutočnila v Banskej Bystrici posledná diskusia tohto roku s názvom Zmení migračná kríza fungovanie EÚ? Pozvanie do diskusie prijali Peter Terem a Vladimír Bilčík. Diskusiu viedol Patrik Kováč (SFPA).

Peter Terem v súčasnosti pôsobí ako prodekan Fakulty politických vied na Univerzite Matej Bela. Venuje sa najmä medzinárodným vzťahom, bezpečnosti a otázkam globalizácie a integrácie. Druhým hosťom diskusie bol Vladimír Bilčík, ktorý pôsobí na Katedre politológie Univerzity Komenského v Bratislave. Popritom pôsobí ako expert na európsku politiku vo Výskumnom centre Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Aké sú príčiny migračnej krízy?

Terem hovorí, že už dlhé roky pozoruje isté trendy, ktoré sú príčinami migračnej krízy. Je to najmä vzrastajúca populácia a nevyhovujúce životné podmienky väčšiny populácie. Rozdiely v príjmoch i regiónoch vo svete sú priepastné. Migračná kríza sa podľa neho dala predpovedať, nie je to niečo, čo by svet zaskočilo.

„Primárne sme svedkami niečoho, čo sa napĺňa už dlhé obdobie.“  (P. Terem)

Bilčík súhlasí, že je to následkom týchto dlhodobých trendov, medzi ktoré radí i klimatické zmeny. Dodáva, že ide i o výsledok konfliktov v regiónoch. Mesiace EÚ žila konfliktom na Ukrajine, až teraz sa sústredí na Sýriu, hoci vojna je tam štyri roky a vysídlila milióny ľudí z domovov. Ak sa dlhodobé trendy spoja s týmito konfliktami, má to obrovský dosah.

„My ako obyvatelia EÚ sme si zvykli na to, že žijeme v oáze stability…“  (V. Bilčík)

Problémy schengenského priestoru

Terem vidí EÚ pred rokom 1989 ako zónu komfortu. V roku 2004 prišlo k jej rozšíreniu, no diverzita štátov je priveľká. Ambície o zjednotenie EÚ považuje za prehnané, nakoľko sa ukazuje, že štáty strednej Európy sú viac východoeurópske. Súčasná situácia európskeho priestoru má podľa neho tri zásadné dopady: nárast euroskepticizmu, odklon od liberálnych hodnôt a zmenu pozícií jednotlivých štátov. Práve odklon od liberálnych hodnôt považuje za najzávažnejší dôsledok. Terem sa domnieva, že schengenská hranica musí byť viac bariérová. Zároveň by sa však EÚ nemala vnímať ako uzavretý priestor, ktorý obliehajú barbarské kmene. Dodáva, že „hranica sa dá uzatvoriť, ale to už máme za sebou…“ Riešením by mali byť komplexné stratégie.

„Nebol Schengen len symbolom , ktorý reflektoval romantickú epochu EÚ?“  (P. Terem)

Bilčíkovi sa nepáčia alternatívy, ktoré by nastali v prípade zmien schengenského priestoru, no vyzdvihuje potrebu dôvery, ktorá je nevyhnutná aby fungovali pravidlá. Súčasnú situáciu vníma ako krehkú, závisiacu od spolupráce členských štátov. Chrániť schengenskú hranicu je nesmierne ťažké ľudsky a kapacitne, preto musíme spolupracovať. Potrebujeme sa tiež dohodnúť so susedstvom. Za kľúčového suseda označuje Bilčík Turecko. Koniec Schengenu by podľa neho znamenal koniec slobôd, na ktorých je EÚ postavená.

„Vzťahy v našom susedstve sa rozpadávajú. Ale zároveň mame aj silných partnerov.“ (V. Bilčík)

Kríza migrantov alebo kríza EÚ?
Terem považuje za fascinujúce, že napriek tomu, že sa EÚ takmer stále potýka s nejakou krízou, vždy sa našlo riešenie a proces integrácie sa posunul vpred. Obaja hostia sa zhodujú na tom, že kríza je mimoriadne skloňované slovo v kontexte Európskej únie, no vždy sa našlo riešenie. Bilčík dodáva, že otázky bezpečnosti ležia na každom členskom štáte.

Ako ovplyvní migračná kríza Brexit a spoluprácu V4?

Bilčík hovorí, že hoci sa nám to nepáči, výstup Británie z EÚ je možný. Výstupom Británie by sa narušila mocenská rovnováha v EÚ. Výsledok prinesie až očakávané referendum. Formácia V4 podľa neho prežije migračnú krízu, no nemáme očakávať zázraky vo formovaní spoločných stanovísk. Terem dodáva, že vnímanie Britov je špecifické, ak by sme ich chceli pochopiť, museli by sme tam roky žiť. Krajiny V4 podľa neho spojila „tradícia izolacionizmu.“ Práve izolacionizmus sa preukázal aj pri niektorých hlasovaniach krajín. Situácia môže krajiny V4 zblížiť.

Je Slovensko cieľom teroristov?

Terem vysvetľuje, že cieľom teroristických skupín sú viditeľné miesta, preto Slovensko nie je pre nich zaujímavé.  To vidí ako výhodu Slovenska. Taktiež dodáva, že útok sa nedá úplne vylúčiť. Podobný názor má aj Bilčík, ktorý si myslí, že Slovensku nehrozí bezprostredne teroristický útok.

Hostia diskusie zastávali v mnohých otázkach podobné stanoviská, či už išlo o príčiny migračnej krízy, krízy EÚ a Schengenu alebo mieru ohrozenia Slovenska. Tiež sa zhodujú, že riešenia nie sú jednoduché a závisia od členských štátov.