Aktuálna téma blížiaceho sa britského referenda o vystúpení krajiny z Európskej únie sa tentokrát dostala do banskobystrickej Záhrady. V stredu 8.júna o téme brexit diskutovali Radovan Javorčík z Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a poslanec Národnej rady SR Martin Klus, ktorý je zároveň aj zakladajúcim členom iniciatívy „Slovakia for Bremain“. Diskusiu moderoval Patrik Kováč z SFPA.

Zmena hodnôt u Britov?

Pri zvolení Davida Camerona do čela Konzervatívnej strany, došlo ku generačnej výmene, ktorá zároveň predstavovala pre britského voliča hodnotovú zmenu v jeho prioritách. Doposiaľ to bola ekonomická situácia. Avšak, v súčasnej debate o brexite, tento základný racionálny argument zrazu neobstojí a Britom nestačí na presvedčenie o ekonomickej výhode členstva Veľkej Británie v Európskej únii. Prerušilo sa akési spojenie medzi politikom a voličom (resp. daňovým poplatníkom). Cameron, je podľa Javorčíka, pragmatický pro-európan z ekonomického hľadiska. Javorčík konštatuje, že vnútorný rozkol v otázke členstva Veľkej Británie v Európskej únii, je nielen u konzervatívcov, ale aj u labouristov.

Podľa Klusa, Briti vnímajú niektoré aspekty členstva negatívne – napríklad fakt, že sú čistými platiteľmi v Únii, ďalej aktuálne problematické regulácie, ale aj posilňovanie úlohy Európskej komisie, či Európskeho parlamentu na úkor Rady. Javorčík poukazuje na to, že Briti vo veľkej časti krajiny nevidia výhody plynúce z eurofondov, čo môže prispievať k negatívnemu vnímaniu Európskej únie z ich strany.

Iný postoj každej časti kráľovstva?

Javorčík predpokladá, že ak by došlo k brexitu, Škóti by si v dohľadnej dobe zopakovali referendum a snažili by sa vystúpiť zo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a následne by sa pokúsili vstúpiť do Európskej únie. Vo Walese majú zas obyvatelia bližšie k nacionalistom či k strane Nigela Faragea UKIP, čo znamená, že nie sú veľmi proeurópski. Práve preto, Javorčík nevidí dôvod na oddelenie Walesu od Británie.

Možnosti

Ak by si Briti zvolili brexit, tak by nastal veľmi komplikovaný proces vyjednávaní. V tom prípade je možné, že už v ďalších voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019, by Veľká Británia nebola chápaná ako členský štát Únie. Podľa Klusa, variant B oficiálne neexistuje, ale vidí ho vo vstupe Británie do Európskeho hospodárskeho priestoru. Plán C by mohol byť podobný vzťahu Európskej únie a Kanady, či Únie a Spojených štátov v podobe dohody TTIP. Podľa slov Javorčíka, možnosť nórskeho modelu nie je naratívom premiéra Camerona. No, bývalý starosta Londýna Boris Johnson vie predať voličom naratív, že vyrokuje také podmienky s Bruselom, ktoré by boli lepšie než nórsky model.

„Je veľmi ťažké komunikovať ľudom, ktorí volia Faragea a podporujú brexit, aké má Európska únia výhody.“ (R. Javorčík)

Komu by brexit uškodil?

Z krátkodobého hľadiska by bol brexit najmä ekonomickým šokom pre Britániu, ktorý by mohol mať aj politické dôsledky. V dlhodobom horizonte by zrejme odchod Británie z Európskej únie uškodil viac samotnej Únii. Vznikol by totižto precedens, ktorý by mohli ľahko nasledovať Holanďania, Fíni, či krajiny strednej a východnej Európy. Ďalším dôležitým faktorom bude najmä to, kto sa dostane do vedenia európskych krajín, v ktorých budú onedlho voľby.

Slovenské predsedníctvo v Rade EÚ

Klus tvrdí, že slovenské predsedníctvo môže vytvoriť časový rámec nastavenia nových pravidiel, istý druh kompromisu. Javorčík dopĺňa, že rokovania s potenciálne odchádzajúcou krajinou z Únie by podľa zakladajúcich zmlúv Únie, mali trvať dva roky. Momentálne však nikto nevie povedať, ako takáto bezprecedentná situácia v skutočnosti bude vyzerať. Podľa Klusa výsledok referenda o zotrvaní či vystúpení Britov z Únie týždeň pred prevzatím slovenského predsedníctva v Rade EÚ bude kľúčovým a následne bude top témou slovenského predsedníctva.

„Ak Veľká Británia vystúpi, čas na priority slovenského predsedníctva, akými sú energetická únia, či nezamestnanosť mladých, nebude.“ (M. Klus)

Kampane: bremain vs. brexit

Kampaň brexitu je podľa Klusa úspešnejšia, keďže rozrušila labouristov aj konzervatívcov, čo nahráva Farageovi. Trend odmietania európskej integrácie ako takej, nie je len vo Veľkej Británii. Javorčík vyzdvihuje Cameronov zisk podpory nemeckej kancelárky, francúzskeho či amerického prezidenta, ale aj nadnárodných korporácií v kampani bremain. Na druhej strane, je tu však osoba Borisa Johnsona, ktorý tvrdí, že by Británii nemal nikto nič diktovať a vie si riešiť svoje problémy sama. Bývalého starostu Londýna sa dá však nachytať na viacerých výrokoch, ktorými zavádza. Klus vidí problém aj vo vplyve propagandy v rámci hybridnej vojny, ktorá je v Európe v súčasnosti prítomná.

Na záver, obaja diskutujúci sa zhodli, že súčasné antieurópske nálady naberajú na sile vo viacerých európskych krajinách, nie len v Británii a Únia sa tak nachádza v ťažkých časoch. Zároveň, je jasné, že téma brexitu bude určujúca pre historicky prvé predsedníctvo Slovenska v Rade EÚ.