Slovensko dostane od EÚ za 7 rokov také množstvo peňazí, ktoré sa rovná jednému štátnemu rozpočtu a cez spoluprácu regiónov a mikroregiónov sa dokáže vyčerpať veľké množstvo z nich. Prekážkou je však obrovské byrokratické zaťaženie na národnej úrovni, vďaka čomu mnohé projekty zlyhali.

Poslanec NR SR Jozef Viskupič na začiatku debaty uviedol, že EÚ poskytovala a poskytuje finančné prostriedky na projekty, o ktorých ľudia ani nevedia že sú realizované z jej zdrojov. Momentálne Slovensko vyčerpalo 54% fin. prostriedkov ktoré malo zazmluvnené, časť z týchto prostriedkov šla aj na nezmyselné projekty, Slovensko však nie je jediná krajina, v ktorej dochádza k čerpaniu eurofondov aj na zlé projekty.

„Je ťažko vysvetliť že na nemocniciach opadá omietka, ale vymieňajú sa zvodidlá“.

Ďalší problém čerpania eurofondov spočíva v zložitosti legislatívneho nastavenia verejného obstarávania a následnej kontroly, pretože dokážeme spolupracovať aj s regiónmi, ktoré nemajú pridelené také množstvo ako Slovensko. Zákon o verejnom obstarávaní je podľa Viskupiča jeden z najviac novelizovaných, čím sa znižuje celková schopnosť regiónov pripravovať projekty. Časť problémov vznikla aj z nepripravenosti na možnosti, ktoré sa ponúkali s príchodom eurofondov.

„Problémy vznikli vo viacerých rovinách, že pre nás sú to nové veci na všetkých úrovniach. Z toho vyplývala aj chybovosť“

Marek Turanský vidí šance na lepšie čerpanie cez dvojkolový systém, ktorý by pomohol vyriešiť administratívnu záťaž s prípravou projektov, ktorá je tiež náročná. V prvej fáze by sa podal návrh projektu, po jeho schválení by sa pripravila celá a detailná dokumentácia. Pozitívne výsledky však možno vidieť v rekonštrukcii niektorých škôl, ciest II. a III. triedy, ako aj rekultivácii životného prostredia, obnove riečnych tokov a vodných zadržiavačov.

„Bez Únie sme žili, asi by sme aj prežili, plusy však prevyšujú“

S narastajúcou skúsenosťou sú regióny schopné čerpať eurofondy adresnejšie. V rámci Integrovaného regionálne operačného programu, ktorý poskytuje 1 mld. 750 mil. eur., vedia spolupracovať regióny a dosahovať lepšie výsledky. S tým súhlasí aj Viera Vančová. Každé mesto by malo dostať nejaké prostriedky, ktoré má investovať do projektov v spolupráci s okolitými obcami, tam je možné pozorovať nárast spolupráce. Viskupič uviedol odvrátenú stránku tejto spolupráce, a to že susediace regióny v rámci Slovenska nedisponujú rovnakými možnosťami. Samotný prípravný proces je však zdĺhavý a projekty musia mať určitú trvácnosť.

„ Problém je, že susediace obce oddelené administratívnou hranicou kraja nemôžu čerpať rovnaké prostriedky“

Z publika prišla aj konkrétna otázka, ako prispela EÚ pri rozvoji priemyselného parku v Trnave. Viera Vančová odpovedala, že tento park bol najväčšou investíciou, kde EÚ prispela sumou 7 a pol. milióna eur a jeho vyťaženosť je v súčasnosti na úrovni 70%. Pozitívom je, že bola vytvorená infraštruktúra pre malých a stredných podnikateľov, rôzne kombinované priestory a finančné prostriedky plynúce s daní. Súčasťou tohto parku je aj súkromná spoločnosť z Nemecka, ktorá tu umiestnila svoje vývojové centrum, v ktorom zároveň pracujú Slováci, pričom výrobné priestory má táto spoločnosť v Nemecku. Problém však predstavuje nedostatok kvalitných technikov, ktorí sa sem sťahujú z iných miest.

„Ďalšia podobná firma sa chcela etablovať v tomto priemyselnom parku, ale pre vysokú konkurenciu a nedostatok ľudí sa musela stiahnuť“

Cez prizmu chýbajúcich pracovníkov hostia premostili na ďalší problém, s ktorým sa Slovensko stretáva, a to je školstvo neodrážajúce aktuálne potreby trhu. EÚ začína podporovať duálne vzdelávanie, teda to, čo sa tu zanedbávalo v posledných dvoch desaťročiach.

Publikum zaujímalo aj to, či je možnosť čerpať fin. prostriedky aj priamo od EÚ, nie sprostredkovane cez štát. Hostia odpovedali že tieto možnosti sú a aj sa aktívne využívajú na úrovni mesta a regiónu, pričom sa využívajú aj možnosti cezhraničnej spolupráce a spolupráce so súkromnou sférou a tretím sektorom.