V sobotu 15. augusta sa v rámci Grape festivalu v Piešťanoch uskutočnila diskusia na stále aktuálny problém utečenectva. Hosťami diskusie boli Barbora Meššová z Ligy za ľudské práva, Radko Hokovský z českého think-tanku Evropské hodnoty a Tomáš Bella z Denníka N.

Utečenecký problém

Súčasný problém s utečencami súvisí s veľkými migračnými tokmi. Obrovské počty ľudí sú nútené odísť z krajín svojho pôvodu najmä kvôli prebiehajúcim konfliktom alebo sú násilne vysťahovaní zo svojich krajín. Podobne vysoké počty utečencov sa v Európe neobjavili od konca druhej svetovej vojny. V súčasnosti, takmer polovica obyvateľstva Sýrie je násilne vysídlená. Faktom je, že väčšinu utečencov hosťujú rozvojové krajiny, a nie európske krajiny alebo iné rozvinuté štáty.

„Doteraz ľudia na Slovensku mali skôr neutrálny názor na túto problematiku, avšak dnes sa každý snaží utvoriť si na to názor a reakcie bývajú veľmi negatívne.“(Meššová)

Radko Hokovský vníma problém s utečencami ako nový a tvrdí, že Európska únia nie je dostatočne pripravená vysporiadať sa s vysokými počtami utečencov. Za posledných dvadsaťpäť rokov je počet utečencov, ktorí prichádzajú do Európy, najväčší v súčasnosti. Kríza má svoj pôvod v susedstve Európskej únie. Napríklad, krvavé konflikty odohrávajúce sa v Afrike a na Blízkom východe a pravdepodobne neukončia v blízkej dobe. V nasledujúcich rokoch sa Európa musí pripraviť na ďalšie počty utečencov.

„Problém ani tak nespočíva v utečencoch samotných, ale myslím si, že tu máme skôr krízu imigračného azylového systému Európskej únie.“ (Hokovský)

Azylová politika Slovenska

Novinár Tomáš Bella vidí problém v spôsobe vykresľovania problému utečenectva novinármi. Nepáči sa mu úroveň debaty na Slovensku o tejto problematike. Azylová procedúra na Slovensku je podľa neho, zdĺhavá – niekedy trvá aj tri roky. Veľký vplyv na to, či sa títo azylanti vedia začleniť do spoločnosti závisí najmä od samotných ľudí. Chybou podľa Bellu je zatvorenie azylantov na dva roky v tábore, kde nemajú možnosť ďalšej integrácie alebo nájdenia si práce. Slovensko je známe tým, že má málo uchádzačov o azyl a ak aj sú takýto uchádzači, tak je komplikované získať ho. Azylové zariadenia na Slovensku majú v súčasnosti kapacity na prijímanie azylantov. Podľa Meššovej, otázka integrácie azylantov do spoločnosti je dvojstranný proces – krajina musí byť otvorená k prijatiu utečencov a zároveň, utečenci tu musia chcieť zostať.

Na Slovensku neexistuje integračný program, ktorý by ponúkal jasnú predstavu toho, čo znamená získanie azylu a akú podporu tento azyl ponúka. Na Slovensku je všetko postavené na projektoch mimovládnych organizácií a ak sa nerealizujú projekty mimovládok, tak potom neprebieha ani integrácia.

„Tí ekonomickí migranti si myslia, že v Európe dostanú prácu a peniaze – preto treba v týchto krajinách tým ľuďom vysvetliť, že to tak nie je.“(Bella)

Vnímanie migrácie v Európe

Hokovský konštatuje, že debata o utečencoch na Slovensku aj v Česku je len o odmietaní utečencov a o tom, akým problémom utečenci sú pre našu spoločnosť. Do veľkej miery túto situáciu využívajú politici, nielen v strednej Európe, ale aj vo zvyšku Európy. Protiimigračne naladené politické strany alebo strany namierené proti menšinám, získavajú veľkú podporu v západnej Európe. Vlády a mainstreamové strany na Slovensku, ale aj v Česku, nie sú schopné presvedčiť verejnosť, že skutočne iba chcú pomôcť tým, ktorí pomoc naozaj potrebujú. Ako ďalej Hokovský tvrdí, snaha Európskej únie by sa mala rozšíriť za jej hranice, do krajín, odkiaľ títo utečenci prichádzajú. „Európska únia by mala identifikovať tých, ktorí potrebujú pomoc, aby sa bezpečne dostali do Európy, pokiaľ je to potrebné,“ uzatvára.

Verejné debaty na Slovensku aj v Česku sú veľmi podobné. Rozdiel je v tom, že česká vláda k problému pristúpila strategicky a rozhodla, že prijíme čísla, ktoré vyplývajú z pôvodného návrhu, a tým si zaistila lepšiu vyjednávaciu pozíciu na úrovni rokovania s európskymi partnermi.

Úloha Európskej únie

Zásadný bezpečnostný záujem Európskej únie by mal spočívať v zaistení operácií v tretích krajinách prostredníctvom diplomatického vyjednávania alebo tlaku. Existuje aj možnosť dohody cez OSN. Avšak, Rusko a Čína predstavujú prekážku pre Európsku úniu, aby implementovala operáciu, ktoré má za úlohu likvidovať lode pašerákov. Údajne až 90% ciest cez Stredozemné more realizujú skupiny organizovaného zločinu. Problémom je, že Európska únia robí proti takémuto organizovanému zločinu len veľmi málo.

Budúcnosť konfliktov a ich vplyv na ďalší vývoj migrácie do Európy

Bezpečnostná situácia v krajinách ako Egypt, Líbya, Jemen či Libanon sa stále nezlepšuje. Faktom ostáva aj to, že napríklad konflikt v Sýrii sa pravdepodobne v blízkej budúcnosti ani neskončí, ba práve naopak, je možné očakávať zhoršenie konfliktu. Počty utečencov budú narastať, čím bude narastať aj tlak na Európu. Európske štáty vo všeobecnosti nechcú viac ekonomických migrantov. Avšak, Hokovský predpokladá, že počet ekonomických migrantov do Európy bude exponenciálne narastať. Zároveň dodáva, že to bude nielen politický ale najmä kapacitný problém.