Na poslednej diskusii Café Európa v košickej Tabačke, ktorá sa uskutočnila 10. Novembra 2015, sme diskutovali na tému migrácie a jej vplyv na európsku bezpečnosť. Pozvanie diskutovať prijali Dušan Fischer a Vladimír Bilčík, debatu viedol Patrik Kováč.

Prvý hosť, Dušan Fischer, pôsobí ako výskumník programe Medzinárodná bezpečnosť v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA) a vo svojom výskume sa venuje domácej a zahraničnej politike USA, euroatlantickým vzťahom, medzinárodnej bezpečnosti a bezpečnostnej a obrannej politike SR. Druhý hosť, Vladimír Bilčík, pôsobí na Katedre politológie Univerzity Komenského a  dlhodobo pôsobí ako expert na európsku politiku v Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

„Migračná vlna môže byť hrozbou, ale aj príležitosťou.“ V. Bilčík

Migrácia je dnes jednou z hlavných svetových tém, ktorá v sebe zahŕňa obrovské množstvo podnetov pre diskusiu. Ako upozornil Bilčík, táto kontroverzná téma, nie je novým fenoménom, pretože migranti smerovali do EÚ už dlho, avšak hrozbou je označovaná až od tohto roku (2015), kedy vznikla obrovská migračná vlna ľudí putujúcich z vojnou zmietanej Sýrie. Migrácia ale nemusí byť vnímaná len ako hrozba, ale aj ako príležitosť, čo môžeme vidieť pri pohľade na rôzne postoje členských krajín EÚ k tejto problematike.

Migrácia hrozbou?

Ako podotkol Fischer, migrácia môže byť vnímaná ako hrozba z viacerých hľadísk. Jedným z nich je prístup krajín k bezpečnostnej politike, ktorý je postavený na tom, že hlavným cieľom každého štátu je zabezpečenie bezpečia pre svojich občanov. Po období studenej vojny panoval všeobecný názor, že štáty majú mať svoju bezpečnostnú politiku vo vlastných rukách a tak sa krajiny stali skeptické v pohľade na vytváranie spoločných bezpečnostných politík, ako je to možné vidieť aj na príklade krajín strednej Európy. Avšak pre vyriešenie migračnej krízy je spolupráca krajín EÚ kľúčová. Je potrebné, aby sa Európska únia zomkla v názoroch na spomenutú krízu a pracovala na spoločnej bezpečnostnej politike. Ďalším dôležitým smerovaním Európskej únie by malo byť zameranie sa na politiku susedstva. Je potrebné uvedomiť si, že obrovský vplyv na konflikty spôsobujúce migračnú krízu majú susedské krajiny EÚ a Európska únia má veľké možnosti vplyvu v týchto oblastiach.

Obavy obyvateľov EÚ

Najväčší strach majú obyvatelia Európy z integrácie imigrantov. Ako však vysvetlil Fischer, aj na Slovensku už žijú celé rodiny pochádzajúce zo Sýrie a do našej spoločnosti sa dokázali plne integrovať a nie sú spájaní s vytváraním konfliktných situácií. Je preto dôležité pochopiť, že nie migranti, ktorí putujú do Európy sú hrozbou, ale ich hromadenie napríklad v oblasti Balkánu. Pre tento dôvod je potrebná spolupráca krajín EÚ, zamedzenie impulzívneho konania samotných krajín na hraniciach  a rovnako vytváranie priaznivých podmienok pre integráciu imigrantov do spoločnosti.

„Je potrebné riešiť následky migračnej krízy, no taktiež aj jej príčiny.“ D. Fischer

Príčinou súčasnej migračnej vlny je vojnový konflikt v Sýrii, ktorý vyústil občianskou vojnou v roku 2011. Sýria, ako posledná z krajín Arabskej jari, sa vyznačuje tým, že jej totalitný režim bol oveľa prepracovanejší, ako v ostatných prípadoch a súčasný konflikt tam nevznikol na základe zásahov iných krajín, ale na základe konfliktov vo vnútri krajiny. Dnes v tejto krajine nie sú prítomní žiadny novinári, čo je podľa Fischera veľkým problémom, ktorý vedie k tomu, že svet nie vždy úplne presne vie čo sa v Sýrii práve deje. K zmene tejto situácie by však mohli dopomôcť snahy o diplomatické riešenia, ako napríklad rozhovory vo Viedni, ktorých sa zúčastnili krajiny Európskej únie, Sýria, USA, Rusko, Saudská Arábia, Turecko, Irán a ďalšie krajiny sveta.

„Migrácia nie je problém, ktorý je možné čoskoro vyriešiť, ale naopak len začal.“ V. Bilčík

Súčasná migračná vlna zapríčinená konfliktom v Sýrii nie je jedinou možnou migračnou vlnou vo svete. Klimatické zmeny sú veľmi dôležitou témou, ktorá ovplyvňuje celý svet a môže spôsobiť najväčšiu migračnú vlnu histórie. Krajiny Subsaharskej Afriky sú týmito klimatickými zmenami najviac  ovplyvňované a v priebehu niekoľkých rokov sa v nich môžu podmienky na život zmeniť tak, že ich obyvatelia budú nútení hľadať nové miesta pre život.

Riešenie súčasnej situácie

Po skúsenostiach z histórie zmien režimov si krajiny so stabilnými demokratickými režimami čoraz viac uvedomujú, že ich pomoc nespočíva v presnom prenose ich politických pravidiel a hodnôt, pretože každá krajina je odlišná a preto je potrebné konať postupne a vytvárať spoločné politiky, ktoré budú viesť k trvalému rozvoju. Ako však podotkol Fischer: „v súčasnosti vo svete chýba politické vedenie (leadership), ktorý by správne vysvetlil pozitíva, negatíva a hlavne to, že prvotne nie je potrebné riešiť prečo sem migranti smerujú, ale ako im pomôcť.“ Tu sa nachádza priestor pre členské krajiny EÚ a to aj pre Slovensko, ako krajinu, ktorá bude v druhom polroku 2016 predsedajúcou krajinou Rady Európskej únie, pre presadenie vhodných stratégií k zlepšeniu podmienok pre imigrantov smerujúcich na naše územia riešeniu vojnového konfliktu v Sýrii.

Napísala: Kristína Kubišová