Posledná prešovská diskusia Café Európa pred letnou prestávkou sa zaoberala rómskymi komunitami na Slovensku a politikou slovenskej vlády smerom k nim. V prešovskom Wave klube diskutovali Richard Koky a Roman Eštočák.

Richard Koky je v súčasnosti hlavným koordinátorom pre aktivity v teréne v Zdravých komunitách, n. o. a predsedom riadiaceho výboru Platformy na podporu zdravia znevýhodnených skupín. Roman Eštočák pôsobí ako projektový manažér pre Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Diskusiu viedla Aneta Világi z Katedry politológie UK v Bratislave.

„Pre zmenu a posun vecí správnym smerom musí byť na Slovensku politická vôľa.“ R. Eštočák

V súčasnosti je ešte ťažké hodnotiť prácu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, keďže je ním len od marca 2016, poznamenal Koky. Na druhej strane má splnomocnenec  smelé vízie a rovnako chce nadviazať na prácu svojho predchodcu, čo je možné hodnotiť pozitívne. Ďalej treba pripomenúť, že Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity je len poradným orgánom a teda splnomocnenec zo svojej pozície nemôže meniť politiku a pre tento dôvod je najdôležitejším faktorom politická vôľa, bez ktorej sa veci nemôžu pohnúť správnym smerom. Hoci bude existovať mnoho mimovládnych organizácií a projektov, bez vôle politikov podporiť tieto iniciatívy sa závažné veci nezmenia. Prínosom nového splnomocnenca vlády môže byť však to, že súčasným splnomocnencom  je člen vládnej koalície a tak môže byť podpora vládnucich strán voči  jeho úradu väčšia.

Estočák na základe mnohoročných skúseností skonštatoval, že „slovenská legislatíva je v mnohých aspektoch veľmi dobrá“. Rovnako je pripravených množstvo projektov, avšak prekážkou môžu byť často starostovia a primátori obcí a miest, ktorých sa tieto iniciatívy týkajú. Mnohokrát sa stáva, že schválené projekty sa nestretnú s podporou na lokálnej úrovni.

„Projekt môže byť akokoľvek dobrý, no ak ho starosta nechce podporiť, jednoducho celý zlyhá.“ R. Koky

Zamestnanosť Rómov a ich motivácia

Ako upozornil Koky, zamestnanosť rómskych občanov je stále obrovským problémom. Hoci je stále preferované zvyšovanie kvality vzdelávania Rómov, práve oblasť zlepšovania zamestnanosti by mala byť kľúčovou. Bolo by veľmi prospešné predstaviť národný projekt pre zamestnanosť Rómov, kde by mohol byť využitý ich veľký potenciál napríklad pre manuálnu prácu. Na opačnej strane sa však musia rovnako Rómovia cítiť motivovaní k zmene, pretože ak oni samotní nebudú veriť v prínos a zlepšenie ich situácie, projekty zostanú nevyužité.

Vzdelávanie

Problémom pri efektívnom vzdelávaní Rómov je trvanie povinnej školskej dochádzky. Eštočák hovorí, že „hoci deti nastúpia na strednú školu, no keď po prvom roku na nej dovŕšia svoju povinnú dochádzku, hneď z nej aj odídu.“ Faktom je, že môžu požiadať o sociálne dávky a tým sa zvýši finančný prínos pre celú rodinu, ktorý je veľmi dôležitý. Na základe tohto problému je podľa Eštočáka potrebné zmeniť legislatívu a predĺžiť povinnú školskú dochádzku do ukončenia strednej školy. Veľký prínos k vzdelávaniu Rómov podľa Kokyho prinášajú komunitné centra, kde sa deti môžu v pokoji a s pomocou učiť do neskorých hodín, čo mnohokrát v ich domácnostiach nie je možné.

Segregované rómske komunity

Dlhodobo ťažkým problémom sú tiež segregované komunity Rómov. Zapájanie rómskych občanov do vecí verejných je v takýchto komunitách nulová a rovnakú mieru dosahujú aj ich príležitosti na uplatnenie a sebarealizáciu. Je preto dôležité zamerať sa na vytváranie príležitostí a zvyšovanie motivácie. Tiež je potrebné uvedomovať si, že ľudia, ktorí majú pracovať pre segregované komunity musia disponovať dôverou občanov danej komunity a poznať ich problémy dokonale. V segregovaných komunitách chýbajú väčšinou okrem motivačného faktora aj pozitívne vzory a Rómovia sú často vystavený prípadom svojich spoluobčanov, ktorí napríklad majú vzdelanie, no napriek tomu ostávajú nezamestnanými a neuplatnia sa.

Pohľad do budúcnosti

Nová vláda SR sa zamerala na myšlienku špecifickej pomoci pre obzvlášť zaostalé regióny, no hodnotenie napĺňania ich cieľov v tejto oblasti sú zatiaľ priskoré. Podľa Eštočáka môže zlepšovaniu situácie na Slovensku prispieť, ak sa inšpiruje zahraničnými projektmi, podľa názoru Kokyho je dôležité zvyšovanie tolerancie medzi všetkými občanmi a podporovanie multikulturalizmu a medzikultúrneho dialógu. Ďalšie zlepšenie by mohlo priniesť rovnako vzdelávanie ľudí na vedúcich pozíciách miest a obcí, pretože iba tak budú vedieť ako môžu prostriedky využívať a budú si vedomí svojich povinností v tomto smere.

Realizované projekty

Zdravé komunity a Rómske hliadky sú dva projekty, ktoré boli počas prešovskej diskusie spomenuté bližšie. Prvý z týchto projektov, Zdravé komunity, sa zameriava na podporu zdravia znevýhodnených skupín občanov, šíri osvetu a vzdeláva ľudí v rómskych osadách s cieľom zlepšovania ich zdravotnej situácie. Dôležitým faktorom tohto projektu je, že práve ľudia, ktorí Rómov vzdelávajú pochádzajú z daných komunít a často majú ukončenú len základnú školskú dochádzku, avšak sú kvalitne vzdelávaní a pripravovaní pre svoju novú pozíciu. Druhým zo spomenutých projektov je projekt s názvom Rómske hliadky, pri ktorom občania rómskych osád dbajú na verejný poriadok, pomáhajú deťom dostať sa bezpečne do škôl, upozorňujú na problémy a sú tak nápomocní polícii. Tento projekt slúži podľa diskutujúcich ako veľmi dobrá prevencia, keďže počet priestupkov v osadách, kde sa realizuje, klesá.

Na záver je dôležité podotknúť, že Slovensko, ako člen Európskej únie, má množstvo príležitostí získať prostriedky pre rôzne projekty, ktoré môžu slúžiť zlepšeniu situácie rómskych občanov a preto je dôležité podporovať všetky iniciatívy a spoločne hľadať vôľu a motiváciu veci meniť. Podľa diskutujúcich sú najdôležitejšími faktormi pre slovenské podmienky politická vôľa podporovať zmeny v tomto smere a zvyšovanie motivácie rómskych občanov. Iba na základe napĺňania týchto dvoch predpokladov je možné v budúcnosti očakávať zlepšovanie životnej úrovne Rómov a teda i celej krajiny.