Café Európa PO: Ako využívame peniaze EÚ?

1. apríla 2015 - Prešov

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovak Foreign Policy Association a Ad hoc – Slovakia Vás srdečne pozýva na diskusiu pri kávičke a koláčiku o možnostiach a limitoch pri čerpaní eurofondov.

Hosťami našej diskusie budú:
– Dušan Chrenek – vedúci Zastúpenia EK na Slovensku
– Ján Hudacký – poslanec NR SR

Moderuje Patrik Kováč (SFPA)

Rámec diskusie:
Aké finančné možnosti EÚ ponúka? Do čoho môžeme investovať európske zdroje? Ako rýchlo a účelne čerpáme eurofondy? Profitujú z peňazí EÚ bežní ľudia? Do ktorých regiónov smeruje pomoc EU?

A mnoho ďalších otázok, ktoré sa môžete opýtať priamo našich hosti aj VY!

Napísaním otázky na stránku podujatia alebo do komentárov sa automaticky zapájate do súťaže o vecné ceny od organizátora diskusie – ZEKvSR.

Miesto: christiania prešov, Hlavná 105 – Prešov

Vstup voľný!

Káva, čaj a koláčik je na náš účet!

Tešíme sa na Vás

30. marca sme v priestoroch Christianie v Prešove diskutovali na tému: „Ako využívame peniaze EÚ?“ Hosťami boli Dušan Chrenek, vedúci zastúpenia EK na Slovensku a Ján Hudacký poslanec NRSR. Diskusiu moderoval Patrik Kováč, analytik SFPA a predseda občianskeho združenia Ad hoc.

„Čo sú to vlastne eurofondy, odkiaľ prichádzajú? Ako funguje systém ich deľby?“

Dušan Chrenek reagoval na otázku so slovami, že eurofondy sú prostriedky, ktoré na SR prichádzajú už viac ako 15 rokov z rozpočtu EÚ. Samozrejme členské štáty sú zaviazané finančne prispievať do tohto rozpočtu. „Slovensko je však označované za krajinu „čistých prijímateľov“, pomer prispievania a získavania je 1:3, jednu časť dáme a tri dostaneme. Na jedného obyvateľa SR pripadá za 7 rokov 3700 eur.“ Tieto eurofondy sú pre SR veľmi prospešné, pomáhajú nám, práve vďaka nim sa podarilo zrealizovať veľké množstvo projektov, diaľničných úsekov, škôl, atď.

„Aké sú teda problémy čerpania eurofondov?“

J. Hudacký poznamenal, že naše čerpanie eurofondov je relatívne slabé, „za 6 rokov sme vyčerpali len 63% financií z poskytnutých eurofondov (v r. 2015 to už je síce 66%), avšak máme pred sebou ešte trištvrte roka. Osobne si však myslí, že bude problémom vyčerpať aj 2 miliardy a nie to ešte 4.“

Na druhej strane, D. Chrenek je v otázke čerpania eurofondov pozitívnejšie naladený, verí v to, že SR vyčerpá dostupné prostriedky a zlepšovanie bude narastať. „Bol by veľmi rád, keby sa v budúcnosti SR ocitla v rovnakej role prispievateľa tak, ako dnes prispievajú ostatné členské štáty.“

J. Hudacký spomenul, že čo sa týka čerpania finančných prostriedkov pre vedecké účely a vzdelávanie, naše využívanie týchto zdrojov je pomerne malé.

Na otázku P. Kováča: „či je v našich kapacitách súťažiť s ostatnými veľkými krajinami,“

D. Chrenek povedal, že je možné presadiť sa aj v rámci súťaže s veľkými krajinami. Tiež súhlasil s tvrdením J. Hudackého o nedostatočnom čerpaní eurofondov vo vedeckej oblasti (spomínaný Horizont 2020), tvrdí, „že pre vedcov je ľahšie sústrediť sa na národné projekty, čo však rozhodne nie je dostačujúce.“

„Aké sú teda samotné príčiny, nie až tak dobrého čerpania eurofondov?“

Obidvaja hostia sa zhodli na tom, že veľký problém predstavuje zložitosť vo verejnom obstarávaní. Je potrebná väčšia transparentnosť, flexibilita a efektívnosť. Ďalšie problémy vznikajú v súvislosti so stavebným konaním, ktoré je taktiež zdĺhavé a proces využívania európskych prostriedkov výrazne spomaľuje.

Moderátor sa následne opýtal hostí, či si myslia, že po 10 rokoch nášho členstva v EÚ, ktoré sme oslávili minulý rok, sa situácia čerpania týchto európskych finančných prostriedkov zlepšila.

J. Hudacký: „Myslím si, že áno. Vládna strana si priznala a uvedomila potrebu zmeny, viď v zákone o verejnom obstarávaní a  stavebnom zákone.“  D. Chrenek reagoval: „SR nie je jediná krajina, ktorá má takéto problémy ako my, tiež napr. Taliani.“

Otázka, ako funguje celý proces, keď má jednotlivec záujem čerpať z eurofondov, na koho a kde sa má obrátiť, bola veľmi prínosná pre publikum.

Proces ozrejmil D. Chrenek: „za každú oblasť je zodpovedný príslušný riadiaci orgán, napr., Ministerstvo životného prostredia, ktoré môže vypísať výzvy na efektívne šetrenie energie. Keď už takáto výzva reálne existuje, jednotlivec môže podať svoj projekt. Cieľom tohto systému je, že ľudia majú najprv rozmýšľať nad tým, že chcú vlastný projekt a hľadať možnosti jeho zrealizovania a nie naopak, že dostanú peniaze a budú sa pýtať, čo treba urobiť.“ J. Hudacký, : „teraz je programov menej, kedysi ich bolo toľko, koľko ministerstiev. Treba sledovať vývoj v rámci operačných programov a celý proces výziev.

Neskôr ako už tradične nasledovali otázky z publika a sli.do. Prvá otázka sa týkala správneho využívania eurofondov, žečasto krát sú zdrojom korupcie a nie pozitívnym prínosom pre spoločnosť, práve z tohto dôvodu, či by nebolo vhodné uvažovať nad ich zrušením?

D. Chrenek vyjadril svoj nesúhlas, „na SR je 86% projektov- verejných spolufinancovaných z EÚ, keby sme tieto zdroje škrtli, neviem, čo by nám tu ostalo. V celkovom ponímaní eurofondy sú vlastne verejné prostriedky, preto by sme s k nim mali pristupovať rovnako.“

Druhá otázka sa týkala začleňovania marginalizovaných skupín – existujú fondy na sociálnu inklúziu?

D. Chrenek potvrdil, že na túto oblasť sú vyčlenené prostriedky,  má sa však začať od nás, aby sme pomáhali a táto problematika sa riešila nielen na európskej úrovni, ale v prvom rade u nás doma na Slovensku.

Predposledná otázka bola špecifická: „prečo sa lepšie čerpajú eurofondy v Trenčíne ako v Prešove?“

K tejto otázke D. Hudacký povedal: „že je to skôr politická otázka, čomu dáme prednosť v rámci SR, pretože európske inštitúcie majú rovnaké priority, tu je to potom o prioritách vlády“.

Poslednou otázkou diskusie bola od Miroslava Hajnoša zo sli.do, ktorý sa chcel informovať, kde/z akých zdrojov je možné hľadať peniaze pre tých študentov, ktorí nemali možnosť využiť program Erasmus+, ktorého finančné prostriedky sú obmedzené na mobilitu 10 000 študentov?

D. Chrenek: „sú  možnosti v rámci spolupráce univerzít, tiež v rámci programu Ľudské zdroje je možné realizovať projekty v oblasti vzdelávania, zamestnanosti. Taktiež existuje program COSME, ktorý je však určený pre malé a stredné podniky, v rámci ktorého sú uskutočňované stáže poskytujúce odbornú prípravu pre podnikateľov.“

Na záver, keďže sa jedná o podujatie Café Európa sa všetci zúčastnení mali možnosť občerstviť výborným koláčikom a vyjadriť svoje dojmy a možno aj ešte viac neformálne podebatovať medzi sebou.