Po zimnej prestávke sa diskusie Café Európa opäť vrátili 20.1. aj do Bratislavy. Pozvanie do diskusie prijali Ján Čarnogurský, advokát a Alexander Duleba, odborník na Ukrajinu a riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Diskusiu moderoval už tradične Vladimír Bilčík.

Prvú tohtoročnú diskusiu Café Európa v Bratislave otvoril Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku so slovami, že „Tolerantná a mierová diskusia nám poskytuje priestor na hľadanie tých najlepších riešení“. Diskusia na tému „Hrozí nám ďalšia studená vojna?“, ktorá nasledovala, sa snažila dodržať tieto princípy, hoci to v obecenstve, ale aj medzi našimi hosťami miestami poriadne iskrilo. Debata o rusko-ukrajinskom konflikte však nepochybne priniesla mnoho zaujímavých názorov a otázok z publika. Moderátor Vladimír Bilčík na úvod pripomenul, že pozvaní hostia zastávajú v rámci témy rusko-ukrajinských vzťahov rozdielne pozície. Napriek tomu, to, čo chce diskusia prezentovať sú racionálne zdôvodnenia a argumenty založené na faktoch.

Ako ďalej  poznamenal Bilčík, približne pred rokom sme v rámci Café Európy spolu s Alexandrom Dulebom debatovali o tom, či na Ukrajine bude vojna. V súčasnosti už reálne hovoríme o existujúcom vnútroukrajinskom konflikte a otázka ďalšej studenej vojny je dnes oveľa širšia. Hrozí nám teda studená vojna? Hrozí nám studená vojna taká, ako sme ju poznali a zažili pred rokom 1989, či pôjde o inú formu studenej vojny? Alebo sa už nebodaj v stave studenej vojny aktuálne nachádzame?

Čarnogurský: „Tu sú skôr dve otázky: jedna otázka je, či hrozí prevrátenie studenej vojny do horúcej vojny, a kto je viacej vinný.“

Ján Čarnogurský si myslí, že ukrajinská kríza v podobe, akej je dnes, je dôsledkom znemožnenia mierových riešení ukrajinskou vládou. Ako problém vidí najmä to, že Ukrajina nedodržiava dohody, ktoré sama podpísala, ako napríklad dohody z Minsku. Donetsk je naďalej bombardovaný a Ukrajinci evidentne nesplnili svoj záväzok stiahnuť ťažké zbrane. Za zásadnú príčinu vzniknutého konfliktu však najmä vidí záujem Ukrajiny vstúpiť do štruktúr NATO.

Čarnogurský: „Keby sa nezačalo NATO rozširovať na východ, tak ukrajinskú krízu nemáme.“

„Keby bolo medzinárodno-právne zakotvené, že Ukrajina do NATO nevstúpi, tak konflikt na Ukrajine nevznikne.“

Vyostrovaním konfliktu, ktorý nás vedie do stavu studenej vojny je teda podľa Čarnogurského rozširovanie NATO a západom podporované rozhodnutia vlády premiéra Jaceňuka, čo spôsobilo, že sa na východe Ukrajiny začalo hovoriť o oddelení. Vo vnútri Ukrajiny sa začali boje, a tzv. „horúca vojna“, ktorá trvá doteraz. To, že začalo Rusko „brojiť“ proti vstupu Ukrajiny do EÚ vysvetľuje Čarnogurský tým, že Západ začal klamlivo spájať vstup do EÚ so vstupom do NATO. Aká hlboká kríza nakoniec bude záleží potom tiež od toho, či „my budeme ochotní dávať miliardy Ukrajine, ako ich dávalo Rusko“. Podľa Čarnogurského, Janukovyč odmietol asociačnú dohodu vo Vilniuse preto, lebo zároveň držal v rukách osud krajiny. Totiž, ako už raz poznamenal vtedajší ukrajinský premiér Azarov – bez ruských finančných prostriedkov by Ukrajina do týždňa skrachovala.

Opačný názor zastával Alexander Duleba, ktorý nesúhlasí, že asociačná dohoda by Ukrajine spôsobila ekonomické škody – nestalo sa tak ani v prípade Slovenska. Ruská predstava, že Západ, mysliac tým EÚ a NATO, sa dohodnú s Ruskom o Ukrajine nerešpektujúc vôľu jej legitímnej vlády vážne pripomína „Mníchov 1938 v nových pomeroch“, a táto idea je preto nepredstaviteľná.

Duleba: „To je tragédia Ruska: neschopnosť spolupracovať so susedmi. Neschopnosť im za dvadsať rokov ponúknuť konštruktívnu agendu, aby nemuseli hľadať iné riešenia.“

„Použitie sily je dôkaz ruskej slabosti.“

Duleba pripomenul, že po rozpade Sovietskeho zväzu neexistuje na strane Ruska jediný úspešný integračný projekt. Silový scenár na Ukrajine paradoxne spôsobil, že Rusko „skonsolidovalo Ukrajinu v politickom zmysle, a Ukrajina chce žiť inak“ – Rusko síce získalo Krym, ale v tejto kríze Ukrajinu stratilo.

Priestor v diskusii dostali tiež otázky z publika. Jeden z divákov sa zameral na ekonomický aspekt konfliktu a zaujímala ho podľa neho aktuálne prebiehajúca „menová vojna“ a tiež to, či nám Ukrajina „vráti dlh“. Čarnogurský položil v odpovedi rečnícku otázku – „ktorá mena je najvyprázdnenejšia? No predsa dolár.“ V oblasti ozdravovania medzinárodných menových vzťahov však už napríklad Rusko pristúpilo k prvým krokom. Čo sa týka ukrajinského dlhu, Čarnogurský odporučil divákovi postaviť sa ku východu s klobúčikom a skúsiť tak šťastie, čím chcel zrejme poukázať na to, že návratnosť pôžičiek Ukrajine nie je príliš reálna. Duleba, na druhej strane, samotnú otázku označil za „nekorektne postavenú“, nakoľko sa podobnej pomoci dostalo aj Slovensku v rámci programu PHARE a pôžička pre Ukrajinu je jednoducho na zabezpečenie chodu krajiny nutná. Duleba si tiež narozdiel od Čarnogurského myslí, že dolár je momentálne najsilnejšou menou na svete a zaznamenáva rast, pričom rubeľ klesá dlhodobo, a to už od jesene 2013. Problémy však majú aj ostatné nedolárové meny.

Duleba: „Rusi vidia všade problém vonku, nie u seba.“

Argument, že za ekonomické problémy Ruska  a pokles meny môžu sankcie, považuje Duleba za chybný. Dôvodom je predovšetkým odlev investičného kapitálu, ktorý sa minulý rok vyšplhal až na 150 mld. dolárov (tieto údaje citoval zo zdrojov Ruskej centrálnej banky). Odchod investorov z Ruska sa začal po rozhodnutí anektovať Krym, ktoré spôsobilo stratu dôvery nielen v podnikateľské, ale i politické prostredie. Ak po konci aktuálneho sankčného obdobia, ktoré trvá do marca 2015 nedôjde k dohode, tak nenastane ani zmierenie konfliktu.

Ako na záver diskusie zhrnul aj moderátor Vladimír Bilčík, hostia Ján Čarnogurský aj Alexander Duleba sa zhodli, že konflikt existuje, no v ďalších otázkach si jednoznačne odporovali. Napriek tomu, práve rôznorodí hostia, ktorí prinášajú odlišné názory na  témy robia debatu bohatšou a plnohodnotnejšou. Tešíme sa spolu s vami na nový ročník Café Európa – ďalšia diskusia sa bude venovať terorizmu a politike EÚ!

Záznam z diskusie