Café Európa: Budeme na Vianoce po tme?

14. októbra 2014 - Bratislava

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovak Foreign Policy Association a Ad hoc – Slovakia, Vás srdečne pozýva na diskusiu pri kávičke a koláčiku o energetickej politike a potenciálnych hrozbách pre Slovensko, ktoré vyplývajú z regulácie na úrovni EÚ a môžu byť dôsledkom negatívneho vývoja za našou východnou hranicou.

Miesto: KC Dunaj, Nedbalova 3, 4. poschodie – poschodie kultúry a oddychu, BAR Čas: 17:30
Hosťami našej diskusie budú:
– Lívia Vašáková, Ekonomická radkyňa, Zastúpenie EK v SR
– Michal Hudec, CEO, energy analytics, s.r.o.

Rámec diskusie:

Ako je v súčasnosti nastavená energetická politika EÚ? Hrozí nám v blízkej dobe vysoký nárast cien za energie? Je Slovensko energeticky sebestačné alebo je závislé od dodávok z tretích krajín? Aký je proces tvorby ceny? Aké sú priority novej Európskej komisie? Je energetická stratégia zhodná s krajinami EÚ? A mnoho ďalších otázok, ktoré sa môžete opýtať priamo našich hosti aj VY!

Vstup voľný!

Káva, čaj a koláčik je na náš účet. Príďte s nami diskutovať na témy týkajúce sa EUrópy.

 

14. októbra sme sa opäť stretli v priestoroch KC Dunaj, aby sme pri kávičke a koláčiku diskutovali o energetickej politike EÚ, výzvach pre Slovensko, ktoré vyplývajú z regulácie na úrovní EÚ a snahe o zahrnutie elektriny ako jednej z komodít jednotného európskeho trhu, a tiež o tom, akým spôsobom fungujú pravidlá na výrobu, distribúciu a odber elektrickej energie.

Hosťami našej diskusie boli Lívia Vašáková, ekonomická radkyňa Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a Michal Hudec, CEO Energy analytics, s.r.o. Diskusiu moderoval Vladimír Bilčík.

Diskutéri sa venovali najmä identifikácii najväčších problémov z hľadiska toho, akým spôsobom v EÚ funguje, resp. nefunguje trh s elektrickou energiou. Podľa Lívie Vašákovej sú dvoma najväčšími problémami konvergencia cien a prenos poklesu cien na finálnych zákazníkov, ako aj stimulovanie investícií do energetiky v Európe.

Ako v úvode poznamenala Vašáková, čo sa týka veľkoobchodných cien elektriny, dochádza k ich výraznému poklesu, pričom zníženiu cien napomohla okrem nárastu využívania obnoviteľných zdrojov (napr. vietor, slnko) aj ekonomická kríza – znížila sa ekonomická aktivita a tým aj dopyt po energiách. Za posledné roky cena elektriny zlacnela z 80-90€ MWh na 35€ za MWh. V poslednom roku na nemeckých burzách sa vďaka väčšiemu využívaniu obnoviteľných zdrojov cena elektriny dostala dokonca do záporných čísel – „za to, že odoberáte elektrinu vám dokonca platia“.

Znižovanie veľkoobchodných cien sa však na našich faktúrach, ako konečných spotrebiteľoch, neprejavuje, pretože trh trpí národnými a komoditnými obmedzeniami. Čoraz väčšiu úlohu hrá vládna regulácia cien, čo je tiež dôvodom, prečo sa ceny pre konečného zákazníka na Slovensku nepribližujú európskej úrovni. K rozdielu v cene okrem iných faktorov prispieva tiež dotovanie ťažby domáceho hnedého uhlia v Novákoch, čo je nielen veľmi drahé, ale tiež jeho spaľovanie tvorí emisie, a preto podlieha značnej kritike aj zo strany EÚ. V elektrárenskom priemysle je podľa Vašákovej tiež problémom nedostatok investícií, ktoré v poslednej dobe smerujú prevažne do obnoviteľných zdrojov, kde majú investori garantované ceny do budúcna. Iné druhy investícií nie sú dostatočne konkurencieschopné či nevytvárajú profit.

Hudec vidí ako hlavný problém vytvorenia jednotného liberalizovaného trhu nejasný spôsob realizácie vízie EÚ, ako aj množstvo obmedzení a regulácií na národnej úrovni, pričom sa zabudlo na mechanizmy spätnej kontroly. Ďalšou prekážkou je fakt, že sa doposiaľ málo investovalo do spoločnej infraštruktúry, čo Hudec pri budovaní spoločného trhu s energiami považuje za chybu. Pre trh je totiž potrebná spoločná distribučná sieť.

Diskusia sa tiež dotkla témy obnoviteľných zdrojov, pričom Bilčík položil otázku, či je vôbec niektorý z obnoviteľných zdrojov v našom prostredí konkurencieschopný. Vašáková si myslí, že takýmto zdrojom je napríklad voda, v tomto prípade však už nemožno expandovať, nakoľko je to plne využitá oblasť. Napriek tomu ďalší obnoviteľný zdroj, biomasa, už vytláča plyn a keďže jej máme dostatok, mohla by predstavovať alternatívnu cestu pre Slovensko.

V publiku v rámci otvorenej diskusie zaznela otázka, či „EÚ počíta pri formovaní energetickej politiky s možným postupným prechodom na elektromobily“. Podľa Vašákovej, EÚ rozvoj tohto odvetvia podporuje a v roku 2010, keď pracovala na DG Energy v Bruseli zaznamenala, že do tohto vyvíjajúceho sa segmentu trhu investovali všetky automobilky. Teraz je rok 2014 a podiel elektromobilov je stále marginálny – cena elektromobilu je takmer dvojnásobná v porovnaní s klasickým automobilom a taktiež náklady pre vybudovanie infraštruktúry, „tankovacích“ staníc pre dobíjanie, sú vysoké. Napríklad Čína však nasledovala inú komerčnú logiku a keďže pochopili, že nemôžu konkurovať nemeckým dieselovým motorom, došlo tu k značnému rozvoju elektromobility.
Hudec si myslí, že elektromobily majú veľký potenciál a budúcnosť, dokonca širšie uplatnenie ako len v oblasti dopravy, „pokiaľ však ide o cenovú výhodnosť, toto bude tak len dovtedy, pokiaľ si štát neuvedomí, že aj na elektrinu sa dajú uplatniť spotrebné dane.“