Vo štvrtok 11. februára sa v košickej Tabačke konala diskusia Café Európa, na ktorej sa diskutovalo o vplyve regulačnej politiky EÚ na fungovanie oceliarskeho priemyslu na Slovensku a v Európe. Pozvanie do diskusie prijali: Lívia Vašáková, ekonomická radkyňa zo Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a Miroslav Kiraľvarga, viceprezident U.S. Steel Košice. Moderátorom diskusie bol Karel Hirman, člen Správnej rady SFPA a energetický analytik.

Pokles výroby ocele

V súčasnosti je celosvetový trend výroby ocele klesajúci. Dokonca aj Čína, ako najväčší výrobca ocele na svete, znížila svoju výrobu po prvýkrát od roku 1991. Kiraľvarga vysvetľuje ako oceliari vnímajú tieto zmeny – spomína nadprodukciu Číny, ktorá musí byť niekde umiestnená. Za deväť mesiacov minulého roku nadprodukcia ocele v Európe bola vykompenzovná dovozom do Európy z iných krajín. To má následne dopad na lokálnych výrobcov, ako aj ceny. Vašáková tvrdí, že prebytočné kapacity na trhu znamenajú okrem znižovania cien aj zvýšené náklady, čo spôsobuje nízky profit. Komisia túto nejednoduchú situáciu oceliarov vníma, a preto v roku 2013 predstavila Akčný plán na podporu oceliarstva. Lídri oceliarní na Slovensku, ale aj v Európe tvrdia, že tento plán je relevantný, no bolo z neho realizovaných len veľmi málo opatrení. „Obchodná politika na úrovni Európskej komisie je jej výlučnou právomocou, a teda Komisia jedná za všetky členské štáty“, dopĺňa Vašáková.

„Oceliarstvo v Európe treba vnímať ako jeden celok.“ (M. Kiraľvarga)

Problém s nadprodukciou

Kiraľvarga tvrdí, že trh by mal ukázať, ktorá firma je konkurencieschopná a ktorá nie je. V prípade Číny nie sú dodržiavané rovnaké a férové podmienky pre všetkých na trhu, a tým dochádza k jeho narušeniu a umelému znižovaniu cien. Toto ma za následok, že sa zatvárajú aj dobré podniky. Oceliarstvo nie je jediné odvetvie, ktoré má problém s nadprodukciou – tá trápi aj ropný priemysel. Ak je ponuka vyššia ako dopyt, znižujú sa ceny a producenti ocele z toho prirodzene nie sú nadšení. Ceny vstupných surovín (železná ruda, uhlie) do značnej miery kopírujú ceny oceliarskych produktov. Pokiaľ cena ocele klesá, klesá aj cena vstupných surovín, keď cena ocele stúpa, ich cena taktiež rastie. „Avšak nie je to nič výnimočné, toto badáme v priemysle po desaťročia,“ hovorí Kiraľvarga.

V dôsledku kríz došlo k obmedzeniu ekonomickej aktivity a taktiež sa znížil objem investícií – či do infraštruktúry (potrubia, mosty) alebo do stavebníctva, kde je oceľ potrebná. Toto spôsobilo hromadenie surovín, ktoré nenachádzali odbytisko.

„Problémom je, že surovín je veľa, ale málo sa realizuje.“ (L.Vašáková)

Antidumpingové opatrenia

Hirman konštatuje, že Spojené štáty americké zaviedli rekordné množstvo antidumpingových opatrení, pričom dve tretiny sa týkajú oceliarstva. Minulý rok pristúpili k takýmto opatreniam aj iné štáty – India, Irán, Mexiko, Turecko, či Thajsko. Vašáková vysvetľuje, že pred tým ako Európska komisia môže uvaliť nejaké antidumpingové opatrenie, musí zistiť aká je situácia na trhu, prebiehajú konzultácie na rôznych úrovniach, čo často trvá niekoľko mesiacov. Tento typ opatrení je na päť rokov. V čase, keď je nutné akútne konať, je možné uvaliť aj provizórne opatrenia, ktoré majú dočasnú platnosť obmedzenú na 4-6 mesiacov.

Environmentálne a klimatické aspekty

Keď Európska komisia predkladá legislatívu v environmentálnej oblasti či v oblasti obchodu, vždy vypracováva dopadové štúdie, kde sa vyhodnocujú dopady na podniky, zamestnanosť, HDP, životné prostredie. Potom je to už na diskusiách medzi členskými štátmi EÚ a Európskeho parlamentu, ktorí prijímajú legislatívu, aby si vybrali do akej miery chce EÚ chrániť životné prostredie. Keď sa v Európe znížia emisie CO2, chráni tým aj zvyšok planéty. Na decembrovej Parížskej klimatickej konferencii sa zišlo veľa krajín, ktoré sa zhodli na tom, že otázky klímy sú podstatné a že klimatické zmeny existujú a sú spôsobené ľudským faktorom. Európskej únii sa často vyčíta, že robí toho príliš veľa v tejto oblasti, ale ostatní ju nenasledujú. Následne si tak ničí svoju konkurencieschopnosť, priemysel aj zamestnanosť.