V stredu 17. júna 2015 sa uskutočnila posledná diskusia Café Európa pred letnou prestávkou v prešovskej Christianii. Na aktuálnu tému o migrantoch diskutovali naše hosťky – Martina Ondrušová z Medzinárodnej organizácie pre migráciu a Barbora Meššová z Ligy za ľudské práva.

Migrácia

Migrácia je témou, ktorá v posledných týždňoch polarizuje spoločnosť na dva tábory a zároveň je stále prítomným javom. Existuje viacero typov migrácií -vnútorná, teda pohyb vrámci krajiny, ďalej vonkajšia, ktorá sa vyznačuje ekonomickými motívmi migrantov a v neposlednom rade sú migranti, ktorí utekajú pred vojnou a pred nepriaznivou situáciou v ich domovských krajinách, čo je prípad aj súčasnej utečeneckej krízy v Stredozemnom mori. Nápor migrantov, ktorému musia čeliť Taliansko a Grécko v súčasnosti, je obrovský, a preto, keďže Slovenská republika je rovnako členom EÚ, Slovensko by si malo osvojiť robiť aj niečo, čo nie je veľmi príjemné a nie len brať výhody zo svojho členstva v EÚ.

„Migrácia vždy bola, je aj bude.“ (Ondrušová)

Barbora Meššová súhlasí s Ondrušovou v tom, že migrácia má pozitívne aj negatívne dopady. Situácia v Stredomorí je záležitosťou niekoľkých rokov, rovnako aj kvóty, ktoré Európska komisia pripravovala už dávno. Avšak, až teraz sa téma dostala do väčšej pozornosti médií. Prvýkrát sa veľmi diskutuje o tejto téme aj na Slovensku, čo je možné vnímať pozitívne. Podľa prieskumov verejnej mienky na Slovensku, sa často viac vnímajú negatíva migrácie ako jej pozitíva. Debatu rozprúdili istým spôsobom aj politici. Viac ako 25 mimovládnych organizácií vyzvalo práve v týchto dňoch vládu Slovenskej republiky, aby trpezlivo ľuďom vysvetľovali skutočnosti a nezdôrazňovali len to, že odmietame kvóty, ale aby hovorili aj o pozitívach migrácie.

Slovensko: tranzitná krajina?

Slovensko dáva azyl mizivému percentu žiadateľov. Ondrušová vraví, že Slovensko nikdy nebolo cieľovou krajinou, ale skôr tranzitnou. Väčšinou sa utečenci dostanú na Slovensko náhodou a platí tu jednoduchá logika, že migranti smerujú do tých „lepších“ krajín ako sú Nemecko alebo Rakúsko. Meššová tvrdí, že pri realizácii našej migračnej politiky sa vychádza z toho, že Slovensko je tranzitnou krajinou. Avšak je to aj paradoxom, keďže Slovensko je zároveň súčasťou schengenského priestoru, kde sa hovorí o jednotnom azylovom systéme. Takýto systém by mal všetkým azylantom umožniť rovnakú šancu. Naskytuje sa tu otázka, či by sa Slovenská republika nemala snažiť byt cieľovou krajinou.

„Slovensko môže odmietnuť prijať tých ľudí, kde bude mať obavu, že by mohli ohroziť národnú bezpečnosť.“(Meššová)

„Je veľmi dôležité odlíšiť ekonomických migrantov a utečencov.“ (Meššová)

Ekonomickí migranti sú tí, ktorí idú za prácou, avšak utečenci sú tí, ktorí utekajú z krajín, kde je vojna, alebo sú prenasledovaní. Dnes sa bavíme najmä o týchto utečencoch. Grécko tento nápor nezvláda. Prichádzajú tam najmä ľudia z krajín ako je Afganistan, Somálsko alebo Sýria – kam sa nedá vrátiť kvôli vojnovej situácii.

Európske kvóty

Európska komisia navrhla prerozdelenie 40 000 utečencov, ktorí sa momentálne nachádzajú v Taliansku a Grécku, do jednotlivých členských štátov EÚ. Do celej EÚ sa má prerozdeliť 24 000 utečencov z Talianska a 16 000 z Grécka, pričom Slovensko by malo prijať 1,96% utečencov z celkového počtu v priebehu dvoch rokov.

„Migrácia nám ovplyvní budúcnosť.“ (Meššová)

Prečo sa na Slovensku bojíme migrantov?

Ľudia sa boja neznámeho a keďže Slovensko je celkom uzavretá krajina, je táto prítomnosť strachu z neznámeho prirodzená. Preto je potrebné, aby ľudia spoznávali, pretože ľudia na Slovensko málo vedia o danej téme. Ondrušová tvrdí, že každý utečenec má svoje meno, vlastný príbeh rovnako aj všetci ostatní. Meššová dodáva, že podstatné je komunikovať informácie, aby ľudia tomu porozumeli. Islam napríklad nie je náboženstvo, ktoré by nás malo ohrozovať. Problémom je to, že náboženstvo sa stáva nástrojom, ktoré je zneužívané extrémistami.

Pripravenosť SR na prijatie utečencov

Slovensko má koncepciu migračnej politiky, vrámci ktorej sa tvorí akčný plán na integračnú politiku.  Príprava tohto akčného plánu nie je novou záležitosťou, chystá sa už približne rok. V tomto pláne budú zahrnuté inštitúcie, kto by mal mať čo na starosti. Ide o vzdelávanie týchto ľudí a rôzne mechanizmy na začlenenie do našej spoločnosti. Meššová konštatuje, že SR má azylové zariadenia, kde sme schopní prijať 1000 ľudí jednorázovo. V súčasnosti je navrhnutých približne 800 ľudí v priebehu dvoch rokov, ktorých by sme mali prijať, čiže Slovensko je schopné prijať takýto počet utečencov. Migračný úrad aj zastáva názor rozptýliť týchto utečencov po tom, čo už dostanú azyl u nás, aby nevznikali „getá“. Čo sa týka začlenenia utečencov do spoločnosti, nestačí, že len ten človek sa chce začleniť do spoločnosti. Rovnako dôležité je, aby aj spoločnosť prijala toho človeka.

Sú kvóty správnym riešením?

Kvóty sa snažia nájsť akýsi kľúč a riešiť túto situáciu je dôležité, aby sme mohli žiť v pokoji a mieri. Meššová hovorí, že návrh Európskej komisie nie je len o kvótach, ktoré sú tak medializované, ale obsahuje toho oveľa viac. Hovorí napríklad aj o posilnení agentúry Frontex, aby sa zabraňovalo potápaniu lodí v Stredozemnom mori. Čo sa týka kapacít, Ondrušová uvádza príklad s vojnou na Ukrajine. Pýta sa, čo by sme robili keby sme mali na hranici 40 000 Ukrajincov?

„Nepožiadali by sme ostatné krajiny o pomoc, keďže môžeme teraz jednorázovo prijať len 1000 utečencov? O tom je tá spolupráca a solidarita v rámci EÚ.“ (Ondrušová)

„Je to aj o našej spoločnej bezpečnosti.“ (Meššová)

Úloha médií

Ondrušová spomína, že posledné dva mesiace sa problém s utečencami tak intenzívne začal riešiť v médiách, pričom problém trvá už roky. „Ale netuším, kto túto hru rozohral alebo pre koho to je výhodné. Migrácia by mala byť riadená a mali by sme z nej brať to pozitívne.“ (Ondrušová)