VIDEO

17. februára sa v KC Dunaj uskutočnila druhá diskusia v rámci projektu Café Európa. Jej témou tento krát bolo odpočúvanie v Európe, ktoré od bežných občanov siaha až do najvyšších politických kruhov. Na túto tému diskutovali Eduard Kukan, poslanec Európskeho parlamentu a Ivo Samson, riaditeľ Inštitútu bezpečnostných a obranných štúdií pri Akadémii ozbrojených síl.

     Ivo Samson: „USA majú maslo na hlave. Izraelského špióna totiž odsúdili na doživotie.“

Ako sa vyjadril Ivo Samson, pri tejto téme ide v prvom rade o to, či máme odsúdiť alebo akceptovať odpočúvanie najvyšších politických lídrov americkými tajnými službami všeobecne. Ako hovorí, prípad Nemecka bol len špičkou ľadovca. Podľa neho toto konanie ale rozhodne nie je ilegálne. Táto otázka je preto otázkou morálky a nie práva. Morálne otázky pritom ale podľa neho treba z politiky vylúčiť. Ako dodal, je takmer neuveriteľné, že Angela Merkelová bola po odhalení odpočúvaní ohromená, keďže Nemecko už v roku 1978 súhlasilo s odpočúvaním zo strany USA a poskytovaním informácií, pričom táto dohoda nebola nikdy zrušená. USA sa v prípade odhaleného odpočúvania bránia tým, že malo určité právne opodstatnenie. Zdôraznil však, že práve USA majú „maslo na hlave“. V roku 1995 totiž zatkli špióna Pollarda, ktorý pracoval pre Izrael. Odsúdili ho vtedy na doživotie práve preto, že „priatelia sa nešpiónujú“ a napriek prepusteniu mnohých, napríklad sovietskych špiónov, si trest odpykáva dodnes. 

     Eduard Kukan: „To, že nás Američania odpočúvajú vie asi každý. Ľudský problém ale vidím v tom, že sa nechali takto nachytať.“ 

Eduard Kukan priblížil i reakcie poslancov Európskeho parlamentu na odhalenie odpočúvania zo strany USA. Vyvolalo vraj búrlivú diskusiu, mnohí poslanci reagovali, že USA by nemali odpočúvať svojich spojencov. Ako sa ale Eduard Kukan vyjadril, to, že nás Američania odpočúvajú vie asi každý, problém však vidí v tom, že sa „nechali nachytať“. EP prijal v nadväznosti na tieto udalosti rezolúciu, aby toto odpočúvanie bolo prešetrené a navrhlo sa riešenie. Správa z tohto konania bola predložená Európskemu parlamentu, ktorý o nej bude hlasovať v marci. Správa vychádza predovšetkým z toho, že ako strategickí partneri by sme mali dodržiavať isté zásady, ktorými by sme chránili súkromie občanov EÚ. Ako povedal, sám je ochotný znášať osobné nepohodlie, ak to hmatateľne prispeje k boju proti terorizmu. Väčšina poslancov EP to ale podľa neho vidí inak. 

Ivo Samson vidí ako možné riešenie v tomto prípade bilaterálne dohody o obmedzení takýchto praktík. Ako dodal, neznamená to, že nebude prebiehať špionáž, len si jej aktéri budú musieť dávať väčší pozor. Čo sa týka budúcnosti v tomto smere, obaja diskutujúci sa zhodli na tom, že USA sa menia, rovnako ako ich zahranično- politická orientácia. Majú väčší záujem o Áziu či Pacifik, podľa Iva Samsona preto môže nastať moment, kedy USA nechajú bezpečnostnú ochranu EÚ na ňu samotnú. Obaja diskutujúci ale veria, že udalosti v kauzách odpočúvania zo strany USA zásadne nenarušia celkové vzťahy EÚ a USA. Veria tiež, že ekonomická dohoda o zóne voľného obchodu medzi USA a EÚ bude napriek týmto udalostiam prijatá i implementovaná a to v čo najkratšej dobe.

Autor: Katarína Chovancová

Report na pôvodnej stránke