Druhá diskusia Café Európa sa uskutočnila v prešovskom Wave klube 20. januára. Diskusia sa rámcovo dotýkala vnútropolitickej i zahraničnopolitickej situácie Poľska. Diskutujúcimi boli Jozef Jurčišin a Tomáš Strážay. Jurčišin sa celý život venuje novinárčine a časť svojho pracovného života strávil v Poľsku. Strážay v súčasnosti pôsobí ako analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA), kde sa venuje najmä otázkam strednej a východnej Európy. Diskusiu viedol Patrik Kováč (SFPA).

Poľsko ako stredoeurópsky líder

Jurčišin vo svojich odpovediach vychádzal z vlastných skúseností s Poliakmi, ktorých považuje za hrdý národ. Poliaci sa podľa neho nenechajú nikým ovládať a to je dané nie len históriou. Neprijali komunizmus v takej miere ako napríklad Československo a práve preto bola u nich veľká bieda. Napriek tomu, že mali slabú životnú úroveň, veľa toho dokázali.Práve v tom vidí Jurčišin veľkosť poľského národa.

„Poliaci sú hrdý národ, ktorý si nenechá skákať po hlave.“  (J.Jurčišin)

Strážay tvrdí, že Poľsko sa práve kvôli svojej veľkej rozlohe kvalifikovalo automaticky za lídra. Spomedzi krajín, o ktoré bola EU rozšírená v rokoch 2004 a 2007, je Poľsko najväčšie. Podarilo sa im výrazne zvýšiť ekonomický rast a dokonca si ho udržať aj počas krízy. Paradoxne, farmári, ktorí boli odporcami vstupu do EU, majú teraz k nej kladný vzťah. Naplno využili možnosti eurofondov pre svoj úžitok. Podľa Strážaya sa Poliaci dobre vysporiadali s výzvami, ktoré so sebou prináša integrácia do EU

„Poľsko sa vydalo dobrou cestou a nezahodilo svoju šancu.“  (T. Strážay)

Narastá v Poľsku euroskeptizmus?

Jurčišin si myslí, že Poliaci dobre využili možnosti, ktoré ponúkajú eurofondy. Vybudovali a zrekonštruovali cesty na neporovnateľnú úroveň s predošlým stavom. Avšak stále sú nespokojní s niektorými vecami, napríklad sociálny štát nemajú na takej úrovni ako Slovensko. Toto sú veci, ktoré môžu stáť za vzostupom politických síl, ktoré sú teraz pri moci.

Strážay nespája víťazstvo súčasného prezidenta A. Dudu a vládnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) s narastajúcim euroskeptizmom. Dôvod vidí skôr v tom, že ľudia hľadajú alternatívu. Predošlý prezident si bol víťazstvom taký istý, že nerobil prakticky žiadnu kampaň. Ľudia boli z tohto prístupu unavení. Tiež sa domnieva, že euroskeptická správanie môže priniesť PiS-u zníženie preferencií do budúcich volieb.

Naplnenie programu vlády PiS

Podľa Strážaya nie sú vládne sľuby dlhodobo udržateľné. Vysvetľuje to demografickou štruktúrou Poľska. Analýzy ukazujú zníženie obyvateľstva do roku 2030 o niekoľko miliónov. Preto znižovanie veku odchodu do dôchodku a zvyšovanie dávok nejde dohromady. Tieto sľuby vníma skôr ako populistickú rétoriku.

Úpadok demokracie?

Strážay si nemyslí, že je možné hovoriť o ohrození demokracie v Poľsku, napriek tomu je situácia znepokojujúca. Strážay to považuje hlavne za dôsledok „neohrabanosti“ vlády. Vláda toho stihla za dva mesiace veľa, a EU reagovala tak, že zaviedla do činnosti mechanizmus na monitorovanie právneho štátu, čo považuje za unáhlený krok.

„Súčasná vláda sa správa ako slon v porceláne.“ (T.Strážay)

Jurčišin na margo veci pripomína rôzne korupčné škandály tamojších politikov. Ľudí to iritovalo a neraz vyšli demonštrovať do ulíc. Ich demonštračná sila je oveľa väčšia ako tu na Slovensku, a preto si dokázali určité veci vydobyť.

„Poliak si nenechá skákať po hlave.“ (J. Jurčišin)

Sloboda slova v médiách

Jurčišin nepovažuje fakt, že vláda siahla na verejnoprávne médiá, za „svetoborný.“ Keď nie sú jasne dané pravidlá, vláda si ľahko médiá prispôsobí. Naopak Strážay by túto situáciu nezľahčoval. Menovanie predstaviteľov do dozorných rád a podobné praktiky považuje za citlivé veci. Avšak nazývať situáciu „zneužitím médií“ sa mu zdá ostré.

Prispeje nová poľská vláda k riešeniu utečeneckej krízy?

Jurčišin tvrdí, že pre Poliakov znamená solidarita veľa. Tamojšie političky, a dokonca aj premiérka Beata Szydlo, urobili chyby v niektorých svojich vyjadreniach k utečeneckej kríze. Jurčišin si nedovoľuje predpovedať budúcnosť utečeneckej krízy, avšak dodáva, že hoci utečenci tiahnu aj do severných krajín, netiahnu cez územie Poľska.

Strážay sa domnieva, že situácia sa zopakuje, keď sa zlepší počasie. Sú odhady, že príliv utečencov bude ešte dramatickejší, vzhľadom na zhoršujúce sa podmienky v krízových krajinách. Nevidí však riešenie ani v povinných kvótach, ktoré považuje v prvom rade za prejav solidarity v rámci EÚ. Tiež spomína bezpečnostné riziko, na ktoré je dôležité brať väčší ohľad. Riešenie nemá EU, ani krajiny V4. Dodáva, že určité kroky však podstupovať môžeme, a to napríklad prispievať do krízového fondu pre Afriku.