Café Európa: Slovensko a EÚ po voľbách 2016

15. februára 2016 - Bratislava

Pozývame Vás na diskusiu pri koláčiku a kávičke o aktuálnych európskych témach (napríklad utečenecká kríza, referendum o vystúpení VB z EÚ, otázka zotrvania Grécka v menovej únii, konflikt na Ukrajine, predsedníctvo SR v Rade Európskej únie…) a predstavách politických strán ako ich riešiť po parlamentných voľbách.

Diskutovať budú:
– Vladimír Bilčík (#SIEŤ)
– Jaroslav Paška (Slovenská národná strana)
– František Šebej (Most-Híd (Híd-Most))
– Ivan Štefanec (KDH)
– Jozef Viskupič (OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti)
– zástupca SMER-SD (tbc)

Moderuje Pavol Demeš

Káva, čaj a koláčik je na náš účet!
Miesto: KC Dunaj, SÁLA, Nedbalová 3, Bratislava
sli.do hashtag: #CEBA alebo Twitter #CEBA
PRIAMY PRENOS: https://www.youtube.com/c/CaféEurópaSK/live
Napísaním otázky na stránku podujatia alebo do komentárov sa automaticky zapájate do súťaže o vecné ceny od organizátora diskusie – ZEKvSR.

Organizátorom diskusie je Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku
Spoluorganizátori diskusie: Ad hoc – SlovakiaAd hoc – Slovakia a mediálny partner EurActiv.sk

https://www.facebook.com/events/1688545881418684/

V pondelok 15. februára sa v priestoroch KC Dunaj uskutočnila špeciálna predvolebná edícia Café Európa s kandidátmi viacerých slovenských politických strán. Diskusia sa venovala Slovensku pred parlamentnými voľbami 2016, ale aj o Vyšehradskej štvorke a postavení Slovenska v Európskej únii.

 

 

Slovensko a Vyšehradská štvorka

Všetci zástupcovia politických strán sa pri otázke významu Vyšehradskej štvorky pre Slovensko zhodli, že je to dôležitý projekt pre formovanie spoločných priorít v Európskej únii. Ako zdôraznil Bilčík, V4 funguje ako praktická politická platforma s neustálou možnosťou komunikácie, napríklad pred samitmi, stretnutiami predsedov vlád EÚ atď. Je však dôležité uvedomovať si, že V4 má za sebou prosperujúce, ale aj horšie obdobia, čo sa odvíjalo hlavne od toho, kto v danom období stál na čele členských krajín, upozornil Šebej.

12

Dobrým príkladom situácie, keď V4 úspešne dopomohla k napredovaniu jednej zo svojich členských krajín je situácia, keď sa po vláde Vladimíra Mečiara na Slovensku, idea integrácie SR do NATO a EÚ zdala skoro nemožná. Vtedy ostatné krajiny V4, ktoré v tom čase už boli členmi NATO, vo veľkej miere dopomohli Slovensku, aby ich v tomto smere mohlo úspešne nasledovať  a už v roku 2004 sa podarilo všetkých štyrom krajinám vstúpiť spoločne do EÚ.  V súčasnosti sa Vyšehradská spolupráca zameriava na formát spolupráce V4+ a podľa Štefanca sú ďalšie možnosti spolupráce vhodné hlavne v oblastiach kohéznej politiky a teda spoločného čerpania fondov, spoločnej obrannej politiky a digitalizácie.

Migrácia, Európska únia a Slovensko

4

„Všetky strany by si mali uvedomiť, že tým, že sa hlásime k európskej identite, hlásime sa aj k jej základným hodnotám – súcitu a solidarite.“ (I. Štefanec)

Podľa Štefanca nebol doteraz prístup celej V4 voči migrácii konštruktívny, ale iba obranný a je dôležité si uvedomiť, že tento problém nie je možné vyriešiť administratívne. Je potrebné zvoliť konštruktívny prístup a zamerať sa na to, ako naozaj pomôcť krajinám ako sú Bulharsko a Macedónsko, zdôraznil Bilčík. Pri pohľade na rokovanie EÚ o tejto téme sa diskutujúci zhodli, že komunikácia na tejto úrovni bola doteraz povrchná.  Ako povedal Šebej, EÚ nemôže prevratne pomôcť k vyriešeniu toho konfliktu, avšak aj so svojimi obmedzenými nástrojmi (sankciami a humanitárnou pomocou) môže byť nápomocná.  „Pri tejto problematike nemáme presne určené, ako postupovať smerom k úspešnému koncu a preto musíme hľadať spoločné riešenia a teda zlepšiť komunikáciu, či už na úrovni V4 alebo na úrovni celej EÚ.“ V. Bilčík.

10

V čom je Slovensko prínosom pre Európsku úniu?

Podľa Pašku je prínosom pre EÚ už len samotný vstup Slovenska, pretože „ako sa Európska únia rozširuje, zväčšuje sa aj jej vplyv v globálnej sfére.“ Ďalším prínosom Slovenska je, že ako úspešný žiak integrácie je veľkou inšpiráciou pre krajiny, ktoré by sa chceli stať súčasťou EÚ a veľmi solidárne v tomto smere pomáha najmä krajinám západného Balkánu.

2

Predsedníctvo Slovenska v Rade Európskej únie

Ako diskutujúci zdôraznili, Slovensko sa vo svojej príprave na predsedníctvo z pohľadu diplomacie a administratívy kvalifikovane snaží. Avšak na druhej strane politickú pripravenosť bude možné sledovať až po parlamentných voľbách, pretože až potom bude viditeľné, ako sa k tejto historickej šanci postaví nová vláda. „Pozornosť verejnosti bude počas nášho predsedníctva obrátená na Slovensko a to je potrebné čo najlepšie využiť,“ podotkol Viskupič. Tiež bude dôležité, aby bolo Slovensko schopné riešiť aktuálne otázky, ktoré sa hoci môžu objaviť nečakane počas predsedníctva, avšak môžu zohrávať obrovskú úlohu vo fungovaní celej EÚ.

6

Smerovanie zahraničnej politiky SR?

V otázke toho, kam by mala zahraničná politika Slovenska smerovať v budúcnosti sa diskutujúci zhodli, že by sa naša krajina mala snažiť ďalej upevňovať spoluprácu v rámci formátu V4 a tiež by sme sa mali snažiť podporovať európsku integráciu na základe subsidiarity. Ďalej bol dôraz kladený na prijatie Transatlantického obchodného a investičného partnerstva ako mimoriadne dôležitej stratégie pre profit všetkých strán. Ďalej je dôležité nezabúdať na situáciu na Ukrajine a problém vystúpenia Veľkej Británie z EÚ. Pre štát je dôležité správne fungovanie bezpečnosti a napredovanie ekonomiky a preto je podstatné stanoviť si jasnú bezpečnostnú stratégiu a výkonnú a kvalitnú hospodársku diplomaciu zameranú na výkon.

7