Café Európa TT: Máme riešenie pre konflikt v Sýrii?

14. októbra 2015 - Trnava

Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku v spolupráci so Slovak Foreign Policy AssociationAd hoc – SlovakiaCentrum európskych štúdií FSV UCM v Trnave a OZ Publikum.sk Vás srdečne pozývajú na diskusiu pri kávičke a koláčiku o fungovaní EÚ po vojenskom konflikte v Sýrii.

HOSTIA:
• Jozef Klavec / expert na terorizmus / Katedra politológie a európskych štúdií FSV UCM
• Jozef Lenč / politológ / Katedra filozofie FF UCM

Moderuje Patrik Kováč (SFPA).

Rámec diskusie:
Prečo je v Sýrii vojna? Ako súvisí konflikt v Sýrii s terorizmom? Ako môže EÚ riešiť problém utečencov zo Sýrie?

Napísaním otázky na stránku podujatia alebo do komentárov sa automaticky zapájate do súťaže o vecné ceny od organizátora diskusie – ZEKvSR. Príďte s nami diskutovať, tešíme sa na Vás :).

streda/14/októberú2015
začiatok: 18:00
vstup voľný / káva, čaj a koláčik je na náš účet 🙂

https://www.facebook.com/events/911487148887684/

Celý report dostupný na www.cafeeuropa.sk

V stredu, 14. októbra 2015 sa v kultúrnych priestoroch Berliner klubu v Trnave uskutočnila diskusia Café Európa, ktorá bola zameraná na problematiku a smerovanie konfliktu v Sýrii. Pozvanie do diskusie prijali Jozef Klavec a Jozef Lenč, debatu viedol Patrik Kováč.

Prvým hosťom bol Jozef Klavec, ktorý dlhoročne pôsobil na Katedre politológie Univerzity Komenského v Bratislave a dnes je členom Katedry politológie Fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, je expertom na terorizmus a v súčasnosti sa venuje skúmaniu globálnej hrozby džihádistického terorizmu. Naším druhým hosťom bol Jozef Lenč, politológ, ktorý rovnako vyučuje na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave a pravidelne komentuje dianie na Blízkom východe v slovenských médiách.

Počiatky vojny v Sýrii

Konflikt v Sýrii je stále veľmi aktuálnou témou, ktorá vytvára mnoho otáznikov a zaplavuje médiá po celom svete. Ako upozornil Lenč, hoci vojna v Sýrii trvá od roku 2011, je dôležité upriamiť pozornosť na udalosti, ktoré jej predchádzali.Totalitný režim v Sýrii bol prepracovanejší a omnoho tvrdší než v Tunisku a pri sýrskej verzii Arabskej jari krajiny, ktoré sa zapájali do podpory revolúcií a nastolení demokracie v iných štátoch, neupriamili svoju pomoc aj na Sýriu. Ďalším dôležitým faktom je, že Daeš (pozn. ISIS – diskutéri sa rozhodli používať autentický názov, keďže termín Islamský štát, je z ich pohľadu zavádzajúci.) vstúpil do vojny v Sýrii až v rokoch 2012/2013 po vypuknutí vojny proti režimu prezidenta Sýrie Baššára al-Asada a teda nebol príčinou začiatku vojny.

„Najväčším problémom pre vyriešenie konfliktu sú rôzne záujmy štátov v regióne.“ J. Klavec

Hlavná prekážka v ukončení vojenského konfliktu je podľa Klavca politická a týka sa konkrétnych záujmov  štátov v tejto oblasti, ktoré sa líšia pri pohľade na to, kto má byť držiteľom moci v Sýrii. Na jednej strane je pre Rusko, Irán a Čínu dôležitý záujem udržať pri moci terajšieho prezidenta Sýrie Baššára al-Asada. No na druhej strane je prítomnosť Daeš v regióne žiadaná samotným Baššárom al-Assadom, pretože pozornosť médií je upriamená na Daeš, čo vyhovuje politike sýrskeho prezidenta. Taktiež ako podotkol Lenč, sýrska armáda a Daeš  medzi sebou vedú len 20 percent z celkového počtu bojov, pretože obe tieto strany bojujú proti opozícii, čo rovnako vyhovuje režimu al-Asada. Súčasný stav je však najviac nevyhovujúci pre Európu, keďže vojna vyháňa obyvateľov na jej územie a teda spôsobuje súčasnú migračnú krízu.

Klavec však poukazuje na to, že ani krajinám, ktoré sa v tomto konflikte angažujú to nemusí priniesť  dobré výsledky. Napríklad Putinovi sa jeho konanie nemusí vyplatiť, pretože odchod bojovníkov do Sýrie, aktuálne z Čečenska, môže viesť k radikalizácii moslimov v Ruskej federácii.

„Organizácia Daeš je omnoho silnejšia než iné teroristické organizácie, ale nie je neporaziteľná.“ J. Lenč

Teroristická organizácia Daeš má, na rozdiel od Al-Káidy, z ktorej radov sa odtrhla, oveľa lepšie mediálne pokrytie a nefunguje len ako sieť, ktorá sa snaží o pozornosť médií.  Ovláda konkrétne územia, čo ju odlišuje od ostatných teroristických organizácií. Avšak, to neznamená, že pri koordinovanom postupe ju nie je možné poraziť.

Môže EÚ dopomôcť k vyriešeniu tohto vojnového konfliktu?

Ako tvrdí Lenč,  Európska únia v tomto konflikte nie je reálnym hráčom a preto by sa mala skôr pripraviť riešiť dôsledky diplomaticky. Ďalej poukazuje na to, že je dôležité rozhodnúť sa „čo chceme mať zo Sýrie“, pretože jej územia už neobsadzuje len Daeš, no aj Kurdi a rovnako podľa neho už terajší prezident nemôže svojej krajine vládnuť po tom, ako jeho služby zabili dvestotisíc obyvateľov Sýrie. Preto je adekvátne zamerať sa na relevantných aktérov, ako sú Sýrska slobodná armáda a Sýrska národná rada, v ktorej majú zastúpenie Kurdi, sunnitský moslimovia i kresťania.

„Európska únia v tomto konflikte nie je reálnym hráčom, preto by sa mala skôr pripraviť riešiť dôsledky diplomaticky.“ J. Lenč

Je možné aplikovať demokratický režim v Sýrii?

Demokraciu je možné aplikovať všade, no musí byť upravená pre konkrétnu krajinu a všetci aktéri, ktorí sa uchádzajú o moc musia rešpektovať základné pravidlá hry, ktorých súčasťou je, že po voľbách nebude opozícia odstránená. „Sýria je diverzifikovaná krajina, nábožensky aj národne, a preto je dôležité konať na základe týchto skutočností,“ dodáva Lenč.

„Opodstatnenejší je väčší strach z radikálnych hnutí, už infiltrovaných v Európe, než z migrantov.“ J. Klavec

Klavec a rovnako aj Lenč pri téme migračná kríza dôrazne upozorňujú, že spájanie migrantov s teroristami je nezmyselné. Pre teroristické organizácie je iracionálne, aby posielali svojich členov do Európy spolu s migrantmi, pretože je to veľmi riskantné. Prívrženci teroristických hnutí sú v Európe prítomní už dávno a je zneužitím veľkého ľudského problému spájať dohromady teroristov s migrantmi, z ktorých až 9 miliónov je utečencov vo vlastnej krajine. Problémom je, že politici budú využívať strach, rovnako ako ho využívajú teroristi, čo môže spôsobovať nebezpečenstvo iracionálneho konania väčšiny. Je dôležité pochopiť, že Európa je schopná absorbovať imigrantov, ale problém  tkvie  v tom, že prichádzajú veľké množstvá ľudí v rovnakom čase a na to sme neboli pripravení.

Napísala: Kristína Kubišová