Café Európa ZA: Kam idú eurofondy?

27. januára 2016 - Žilina

Pozývame Vás  na diskusiu pri kávičke a koláčiku o stave a budúcnosti čerpania eurofondov.

– Ivan Kuhn (analytik, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika)
– Ján Rudolf (odborník na eurofondy, Sloboda a Solidarita)

Moderuje Aneta Világi (Katedra politologie FiF UK v Bratislave)

Miesto: Stanica Žilina-Záriečie, Závodská cesta 3, Žilina
Káva, čaj a koláčik je na náš účet!
Vstup voľný, tešíme sa na Vás 🙂

V stredu 27. januára prvýkrát zavítal formát diskusií Café Európa aj do Žiliny. V útulnej Stanici-Záriečie sa diskutovalo o smerovaní eurofondov. Hosťami diskusie boli Ivan Kuhn, analytik z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika a Ján Rudolf, odborník na eurofondy. Diskusiu moderovala Aneta Világi z Katedry politológie FiF UK v Bratislave.

Prínos štrukturálnych fondov?

Podľa Rudolfa eurofondy vždy boli a aj sú prínosom pre Slovensko. Ľudia môžu vnímať pozitívny aspekt eurofondov vo svojich obciach, mestách v podobe nových chodníkov, ciest, ale aj opravených škôl či kultúrnych domov. Negatívna stránka eurofondov spočíva v prínose veľkej miery korupcie či klientelizmu. Z ekonomického hľadiska sú to dotácie, ktoré deformujú trh a tým aj podnikateľské prostredie. Problém eurofondov spočíva v samotnej realizácii projektov – niektoré sa nerealizovali efektívne, niektoré vôbec a iné boli predražené. Ak by existoval efektívny management ich čerpania na Slovensku, ich prínos by bol oveľa väčší ako je v súčasnosti. Problematika eurofondov sa na Slovensku veľmi zužuje len na ich čerpanie, ale vôbec sa nepozerá na efekt, ktorý majú priniesť.

Problémov spojených s efektivitou čerpania eurofondov je viacero. Jedným z nedostatkov je fakt, že žiadna vláda ani inštitúcia neurobili potrebnú analýzu o vplyve eurofondov. Ďalším problémom je politizácia eurofondov a to, že sú v rukách politikov a politických strán, ktoré sledujú len vlastné záujmy a nie záujem štátu a jeho obyvateľov, ktorý by mal byť prvoradý. Je však potrebné brať do úvahy aj objektívne faktory, akými bola napríklad aj finančná kríza v Európe.

Nič efektívne sa neurobilo z eurofondov, tvrdí Kuhn. Eurofondy podľa Kuhna nie sú niečo, čo dostávame zadarmo z Bruselu, ale hovorí, že dve tretiny z tých peňazí sú našimi peniazmi. Peniaze, ktoré sa minú efektívne sú tie naše. Ostatné peniaze sú vyhodenými peniazmi. Eurofondy priniesli len vyššiu korupciu.

„Myslím, že Európska únia dospeje k tomu, že eurofondy sa zrušia.“ (I. Kuhn)

Rudolf nesúhlasí s tvrdením Kuhna o tom, že nám eurofondy nepriniesli nič. Európska únia je postavená na princípoch solidarity a v rámci regionálnej politiky to znamená, že bohatšie regióny dotujú tie chudobnejšie. V prípade Slovenska sú všetky kraje považované za chudobné okrem Bratislavského. Eurofondy sú tak nástroje regionálnej politiky, ktorá vychádza z toho, že Európska únia sa chce stať konkurencieschopnejšou voči Spojeným štátom americkým či Číne. Každý štát Únie prispieva určitou sumou, avšak Európska únia nám na Slovensku dá raz toľko, aby sme tie peniaze využili na náš vlastný rast. Faktom ostáva, že problémy s čerpaním eurofondov majú aj Poliaci, Česi či Maďari.

„Keby sme využili eurofondy efektívne, tak som presvedčený, že majú zmysel.“(J. Rudolf)

Možné opatrenia na prerozdeľovanie eurofondov?

Rudolf navrhuje tzv. „princíp 3Z“: zjednotiť, zjednodušiť a zefektívniť. Zriadil by jednu národnú agentúru na prerozdeľovanie eurofondov, ktorá by prijímala, riadila prerozdeľovanie eurofondov, čo by malo za následok aj jednoduchšiu kontrolu prerozdeľovania eurofondov a zníženie korupcie. Rovnako tvrdí, že by sa mali zjednodušiť aj komplikovane byrokratické procesy. K tomu by mohla poslúžiť informatizácia, ktorá keby bola využitá, tak by úradník na ministerstve mohol nájsť všetky informácie, ktoré potrebuje (výpis z registra trestov a pod.).

Eurofondy zrušiť je asi politicky nepriechodné a tým pádom nereálne, myslí si Kuhn. Navrhuje tak jedno opatrenie: urobiť verejný a centrálny portál (ITMS), kde by sa zverejňovali všetky dôležité informácie ako kto dostal daný grant alebo kto boli tí ľudia, ktorí rozhodovali o danom grante. Toto by mohlo zvýšiť transparentnosť. Rudolf si naopak myslí, že zverejňovanie mien hodnotiteľov by mohlo byť aj negatívnou stránkou zverejňovania, keďže tí ľudia sú potom korumpovateľní a vydierateľní. Dodáva, že to, že idú peniaze z eurofondov niekomu do vačku, neznamená to, že chyba spočíva v samotných eurofondoch.

Kuhn v závere kritizuje postup Bruselu pri situáciách, kedy sa predraží nejaký projekt cez tender a vtedy Brusel len povie, že to nezaplatí, ale nerieši už ten samotný problém predraženia a potom si to musíme sami zaplatiť. Eurofondy nespĺňajú deklaratívnu rovinu, že by mali zmierňovať rozdiely medzi regiónmi – oni tieto rozdiely naopak, podľa Kuhna, zvyšujú.