V stredu 27. apríla 2016 sa v žilinskej stanici – Zárečie uskutočnila ďalšia zo série diskusií Café Európa na tému smerovania ruskej domácej a zahraničnej politiky. Pozvanie do diskusie prijal Aexander Duleba (SFPA) a Martin Kačo, ktorý pôsobí ako riaditeľ Odboru spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky na MZVEZ SR, diskusiu viedol Fedor Blaščák

Vnútorná a zahraničná politika Ruska je často diskutovanou témou a mnohokrát je to práve táto téma, ktorá slovenskú spoločnosť polarizuje. Hovoriť o politike a situácii v Rusku vo všeobecnosti je veľmi zložité vzhľadom na veľkosť krajiny a teda aj diametrálne rozdiely v životnej úrovni jeho občanov. Taktiež je dôležité pozerať sa na Rusko a jeho politiku s prihliadnutím na stav v období 90. rokov minulého storočia, kedy sa Rusko zmietalo v ekonomických i občianskych problémoch po rozpade Sovietskeho zväzu a kedy, po zvolení Vladimíra Putina za prezidenta, obyvatelia Ruska znova začali nadobúdať pocit, že sa veci hýbu správnym smerom.

Čo stojí za stabilizáciou Ruska a silou Putina?

V čase nástupu V. Putina na post prezidenta Ruskej federácie nastal vo svete tzv. ropný boom, ktorý zapríčinil vysoký rast cien ropy a teda aj vysoký nárast štátnych ziskov Ruska. Počas tohto obdobia, až do svetovej finančnej krízy, sa prezidentovi Putinovi podarilo 6-násobne zvýšiť príjmy v štátnej sfére. Na základe faktu, že až 60% obyvateľstva Ruska je naviazaných na príjmy zo štátnej sféry, spôsobil tento nárast príjmov to, že podpora Vladimíra Putina vysoko vzrástla a až dodnes výraznejšie neklesla. V tomto období bol taktiež zavedený nový systém štátnej správy. Vtedajší minister zahraničných vecí Alexei Kudrin prišiel s návrhom Rezervného fondu, kam smerovali obrovské príjmy z predaja ropy, ktoré boli využívané na vykrytie výdajov v čase, keď ceny ropy klesali.  Financie z tohto fondu sa taktiež využívali na splatenie dlhov, ktoré malo Rusko ešte z čias Sovietskeho zväzu. Okrem rezervného fondu bol zriadený aj Fond národného blahobytu, ktorý mal slúžiť na prefinancovanie dôchodkového sektoru, obnovu infraštruktúry a podobne.

Putinov plán pre Rusko a finančná kríza

V roku 2008, kedy sa novým prezidentom stal Dmitrij Medvedev, prišiel Vladimír Putin s novým plánom modernizácie pre Rusko. Išlo o plán, ktorý bol založený na myšlienke zopakovania úspechu Gazpromu ako špičkovej plynárenskej spoločnosti na svetovej úrovni. Ako vysvetlil A. Duleba, 700 miliárd dolárov z Fondu národného blahobytu malo byť využitých na to, aby v odvetviach ako sú nanotechnológie, letecký priemysel a jadrová energetika vznikli špičkové štátne monopoly, ktoré by združovali všetky stupne od vzdelania až po výskum. Tento plán však nebol prenesený do reality, keďže počas finančnej krízy boli prostriedky z Fondu národného blahobytu použité na sanáciu ruských bánk.

Popularita v ruskom prevedení

Ako upozorňuje M. Kačo, je veľmi dôležité rozlišovať medzi popularitou Vladimíra Putina a popularitou jeho politiky. Putinova popularita je postavená na jeho zásluhách a tom, že prinavrátil občanom Ruska pocit národnej hrdosti, ktorá v 90.tych rokoch minulého storočia veľmi utrpela. Taktiež je dôležité chápať, že Putin nie je vždy vnímaný ako zodpovedný za súčasný stav. Jeho dôvera ako prezidentovi sa pohybuje v rozmedzí 80-86%, avšak na druhej strane, viac ako 50% obyvateľov Ruska nedôveruje vláde, Štátnej dume a politickým stranám. A. Duleba podotkol, že Rusi stále vnímajú Vladimíra Putina ako jediné riešenie pre ich súčasné problémy.

„Rusko potrebuje zmeny, pretože súčasný systém je neudržateľný.“ (A. Duleba)

Rusko, ako krajina závislá na príjmoch z ropy, nemá kontrolu nad svojimi štátnymi príjmami a tak si nevie naplánovať ani svoj vlastný rozvoj. Preto musí pre vyriešenie súčasnej situácie, ako pripomína A. Duleba, „využiť svoj vnútorný potenciál a to znamená liberalizovať krajinu a potlačiť korupciu.“ Ďalším problémom je, že v Rusku neexistuje žiadna reálna politiká alternatíva k Vladimírovi Putinovi, čo je zapríčinené tým, že ľudia, ktorí dnes predstavujú opozíciu, sú asociovaní s najväčšími podvodmi v období privatizácie z 90.tych rokov.

Vývoj v Rusku z posledných rokov

Na základe situácie z uplynulých rokov muselo Rusko okresať svoj štátny rozpočet už o 10% a prognózy do budúcnosti nepredpokladajú zlepšenie ekonomickej situácie. Toto okresávanie rozpočtu sa najviac odzrkadľuje na reálnych príjmoch obyvateľov, ktorí boli za posledných 15 rokov zvyknutí skôr na ich stúpanie. Takýto stav by v krajinách Západnej Európy vyvolal úplne iné správanie občanov, avšak, ako upozorňuje M. Kačo, na Rusko by sa malo pozerať očami Rusov.

„Spúšťačom protestov a verejných prejavov nespokojnosti v západných krajinách sú oveľa menej ostré problémy ako tie, ktoré dnes existujú v Rusku.“ (M. Kačo)

Rusko v súčasnosti čelí mnohým problémom, medzi ktoré patrí nestabilita vzhľadom na krehký systém, ktorý Vladimír Putin vybudoval, závislosť krajiny od cien ropy a problémy vyplývajúce z uvalených zahraničných sankcií. Pre tieto dôvody je krajina vystavená obrovskému tlaku a hodnoteniu zo strany západných krajín, ktoré však často zabúdajú na diametrálne historické i spoločenské odlišnosti, ktoré definujú správanie sa ruských občanov i politikov.