Analytika/analytičku výskumného programu Európska únia a zároveň koordinátora projektov v danej problematike. Možnosť na dlhodobú spoluprácu a účasti na ďalších aktivitách.
Miesto práce: Bratislava Úväzok: polovičný Mzdové podmienky: 800 eur/mesiac (v závislosti od skúsenosti)
Vzdelanie
min. vysokoškolské II. stupňa
politológia, európske štúdiá, medzinárodné vzťahy a iné príbuzné odbory
Jazykové znalosti
anglický jazyk – pokročilý (C1)
znalosť iných jazykov výhodou
Zamestnanecké výhody a benefity:
poskytujeme priestor na kreativitu a vlastné nápady
flexibilný pracovný čas
silné inštitucionálne zázemie najstaršieho zahraničnopolitického think-tanku na Slovensku
možnosť pracovať z domu
priestor pre kariérny rast a prehĺbenie expertízy
priateľské pracovné prostredie
Osobnostné predpoklady a zručnosti
analytické a komplexné myslenie
pokročilá znalosť fungovania EÚ a európskych politík
spôsobilosť pracovať proaktívne a samostatne
kreativita a inovatívne myslenie
schopnosť odborne komunikovať v anglickom jazyku (C1), ďalšie cudzie jazyky sú výhodou
základné manažérske znalosti (analýza, plánovanie, riadenie ľudí, kontrola, hodnotenie)
V prípade záujmu poskytneme dodatočné informácie pri osobnom rozhovore.
Stredoeurópsky inštitút ázijských štúdií (CEIAS) a Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA) zorganizovali v januári 2021 historicky prvé stretnutie slovensko-taiwanského 1.5 Track Dialogue. Išlo o stretnutie tvorcov politík a mimovládnych expertov s cieľom diskutovať o aktuálnych naliehavých problémoch a ich riešeniach, ako aj možnosti vzájomnej spolupráce na týchto témach.
Diskusia bola zameraná na dve témy – narušenie a odolnosť globálnych dodávateľských reťazcov a šírenia dezinformácií a ďalších hybridných hrozieb.
Nasledujúci text je zhrnutím diskusie ako ju vníma CEIAS a SFPA. Všetky informácie sú prezentované bez uvedenia konkrétnej osoby, organizácie alebo vládneho orgánu.
Výskumné centrum Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a podporou Národnej banky Slovenska vydalo publikáciu s názvomDigitálna transformácia pre udržateľný rozvoj: ako sme predsedali OECD. Autorkou publikácie jeIngrid Brocková, v súčasnosti štátna tajomníčka MZVEZ a v čase slovenského predsedníctva v Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v roku 2019, mimoriadna a splnomocnená veľvyslankyňa SR a stála predstaviteľka SR pri OECD.
Otvoriť publikáciu kliknutím na obrázok👇
,,Publikácia, ktorú som sa rozhodla napísať a ktorú vám predkladám, je snahou o zachytenie celého procesu predsedníctva – od prvotnej myšlienky až po realizáciu a výstupy zasadnutia ministrov. Vychádza z množstva mojich rokovaní i z osobných zápiskov. Verím, že bude príspevkom k inštitucionálnej pamäti slovenskej diplomacie, no aj osvetou o činnosti organizácie, ktorá je nám predovšetkým inšpiráciou pri tvorbe sektorových politík.“
Ingrid Brocková
Predsedať zasadnutiu Rady OECD na ministerskej úrovni (MCM) znamená riadiť činnosť organizácie počas celého roka. Kľúčovou zodpovednosťou predsedajúcej krajiny je strategicky zvoliť tému predsedníctva a takticky prizvať k užšej spolupráci dve podpredsednícke krajiny – v našom prípade Kanadu a Kórejskú republiku. Slovenské predsedníctvo si zvolilo tému „Využitie digitálnej transformácie pre udržateľný rozvoj: príležitosti a výzvy“, tému uchopiteľnú pre všetky členské krajiny, s pozitívnym naratívom, skôr spájajúcu než rozdeľujúcu členské krajiny vzhľadom na širší geopolitický kontext.
Podujali sme sa predsedať OECD ambiciózne. Najreprezentatívnejším vyjadrením tejto ambície bol zrejme cieľ prijať spoločné ministerské vyhlásenie. Dosiahnutie konsenzu na ministerskom vyhlásení malo teraz ešte väčší význam, keďže v predchádzajúcich dvoch rokoch sa nepodaril. Druhou dôležitou ambíciou bolo dosiahnuť konkrétne, hmatateľné výstupy MCM 2019 v podobe odporúčaní a správ, ktoré nastavujú globálne štandardy na tvorbu politík, prioritne v oblasti digitálnej transformácie. Uspeli sme na oboch frontoch. Predsedajúce trio, aj napriek neľahkej geopolitickej situácii a narúšaniu multilateralizmu, dosiahlo zhodu na ministerskom vyhlásení MCM, ktoré bolo doplnené o podrobnejšie vyhlásenie predsedajúcej krajiny. Krajiny dosiahli všeobecný konsenzus v oblastiach umelej inteligencie, digitálneho zdaňovania, konkurencieschopnosti, v oblasti digitálnej bezpečnosti, súkromia a ochrany osobných údajov, v oblasti digitálnych inovácií pre kvalitnejší život spoločnosti, ako aj globálnych vzťahov. Ingrid Brocková
Ak by ste mali záujem o tlačenú verziu tejto publikácie, kontaktujte nás do 15. februára 2021 na e-mailovej adrese sfpa@sfpa.sk. Publikáciu ponúkame zdarma.
Už tento piatok organizujeme v rámci spoločných aktivít think-tankov krajín Vyšehradskej skupiny – REKK (Maďarsko), AMO (Česká republika), RC SFPA (Slovensko) a Jagelovský inštitút (Poľsko) online workshop o udržateľnej doprave.
Cieľom workshopu je porovnať skúsenosti krajín V4 v oblasti zelenej dopravy a rozvoja elektromobility. Na workshope zaznejú nasledovné témy:
Železničná doprava ako súčasť európskej zelenej dohody v regionálnom kontexte
Komparatívny prístup k plánom ekologickej dopravy v krajinách V4 na základe cieľov do roku 2030
Elektromobilita v krajinách V4 – hlavné výzvy
Hlavní rečníci:
Zbigniew Gryglas, štátny tajomník, Ministerstvo štátnych aktív, Poľsko
Szymon Byliński, riaditeľ odboru pre elektromobilitu a vodík, poľské Ministerstvo klímy a životného prostredia
Márk Alföldy-Boruss, vedúci oddelenia, maďarské Ministerstvo inovácií a technológií
Na záver Ministerskej rady OBSE v Bratislave minister Miroslav Lajčák ocenil striebornou medailou významne osobnosti z občianskej spoločnosti (MVO a media), ktoré sa dlhodobo angažujú v oblasti medzinárodných vzťahov a robia dobré meno našej krajine.
Za dlhodobú angažovanosť v slovensko-ukrajinských vzťahoch a aktívnu spoluprácu počas predsedníctva SR v OBSE bol ocenený aj dlhoročný riaditeľ SFPA Alexander Duleba.
Rok 2019 priniesol nové zloženie európskych inštitúcií a mnohé výzvy, ktorým čelí Európa, čoraz viac naberajú na intenzite. Medzi tieto patria aj klimatické zmeny, digitalizácia, či starnutie obyvateľstva. Je zrejmé, že reakcia na tieto globálne výzvy musí prísť nielen na európskej, ale aj na národnej úrovni. Aké sú súčasné európske riešenia? A aké sú návrhy slovenských politických strán, ktoré sa budú uchádzať o mandát vo februárových voľbách do Národnej rady SR?
